ALBUM, KTORÝ MÁM RÁD: Falco 3 (1985)
Roky 1984 a 1985 boli v mojom živote v mnohých ohľadoch zlomové. V máji 1984 som zmaturoval na popradskom gymnáziu na Zápotockého ulici (vtedy) resp. Dominika Tatarku (teraz). V septembri toho istého roka som nastúpil na obchodnú fakultu Vysokej školy ekonomickej. Na rozdiel od jej nástupcu (Ekonomickej univerzity) v tom čase sídlila v zelenej budove oproti Zimnému štadiónu, o ktorú sa vtedy delila s jej súčasným vlastníkom Farmaceutickou fakultou UK. Súčasne som nastúpil aj do IRŠ (Internátneho rozhlasového štúdia) v Mlynskej doline prioritne do hudobnej sekcie, čo obnášalo okrem iného aj pozorné sledovanie rakúskej rozhlasovej stanice Ö3 a nahrávanie predpoludňajšej relácie Hitpanorama, z ktorej sme potom vystrihávali aktuálne novinky pre naše vysielanie.
Jednou z výhod práce v IRŠ bol aj kontinuálny prístup do miestnosti, v ktorej bol televízor a permanentne bola na ňom naladená rakúska televízia. A tak sme sa počas víkendu tešili na hitparádu Die Grossen Zehn s legendárnym Udo Huberom, na Wurlitzer, prenosy koncertov z Rockpalastu a mnoho iných hudobných chuťoviek, vrátane 14 hodinového priameho prenosu prvého megakoncertu Live Aid v júli 1985. Rakúsko pre mňa na dlhé roky symbolizoval predovšetkým Niki Lauda a práve v roku 1984 sa po tretí raz stal majstrom sveta o pol boda pre tímovým kolegom z McLarenu Alainom Prostom.
No a ďalším rakúskym (a predovšetkým) hudobným symbolom sa v roku 1985 stal práve Falco. Jeho prvé hity Der Komissar a Maschine Brennt ma v Poprade iba „lízli“ ale všetko zmenil máj 1985. Vtedy vyšiel singel Rock Me Amadeus a atmosféru mozartománie vyvolanej ôsmimi Oscarmi ovenčeného filmového Amadea režiséra Miloša Formana dokonale využil. Legendárny klip rakúskej dvojice DoRo (Rudi Dolezal & Hannes Rossacher – už v tom čase dvorní videoproducenti pre Queen) s úvodným rapom začínajúcim slovami: „Er war ein Punker und er lebte in der großen Stadt es war in Wien, war Vienna wo er alles tat“, v ktorej Falca v rokokovej parochni sprevázal drsný motocyklový gang sa stal jedným z hudobných a aj audiovizuálnych symbolov roku 1985.
Fascinujúci bol nielen klip, ale aj svojská a geniálna kombinácia nemčiny a angličtiny do jedného celku. Tu mal Falco obrovské šťastie na producentov, ktorými sa stali holandskí bratia Ferdi a Rob Bollandovci, ktorí ich taktiež rovnocenne ovládali. Na začiatku bolo ich stretnutie s Falcovým manažérom Horstom Borkom na hudobnom veľtrhu MIDEM v Cannes v januári 1985. Falco mal za sebou svoj druhý a neúspešný album Junge Römer, po ktorom sa rozišiel s producentom Robertom Pongerom a nebolo celkom jasné ako to s rakúskym „rebelom z povolania“ tak podobným (aj vizuálne) nášmu Robovi Grigorovovi bude.
Začiatok ich spolupráce nebol vôbec idylický. Falco od nich spočiatku nechcel nič iné ako vlastnú verziu skladby americkej skupiny Cars z predchádzajúceho roku 1984 Looking For Love. O ich vlastných autorských ponukách sa nevyjadroval dvakrát nadšene. Pomerne dlho spolu komunikovali iba po telefóne, až napokon Falco priletel do Holandska a Bollandovci spomínajú, že na prvý termín v ich štúdiu prišiel o desiatej ráno, no ako sa to hovorí – totálne nadratý. V štúdiu údajne nikdy nesmela chýbať fľaša Johnnie Walkera ale napokon sa podarilo nahrať jeho vokály do troch skladieb – okrem Munich Girls (to je tá Cars cover verzia) aj do Männer des Westens a hlavne do Rock Me Amadeus.
Len nebol by to Falco aby to „z princípu“ najprv nezhejtoval v štýle „ja nebudem nahrávať žiadne skladby o Amadeovi, ani o Mozartových čokoládových guličkách – veď ani ty (ako Holanďan – poznámka) nenahrávaš pesničky o drevákoch alebo veterných mlynoch“. Trvalo to veľa týždňov a vyžiadalo si to veľa úsilia aby to, čo už dnes vieme že bolo najlepšie, sa podarilo aj presadiť u hlavného protagonistu – že ako prvý singel treba nasadiť Rock Me Amadeus. Podarilo sa a tou najlepšou satisfakciou pre Bollandovcov bola skúsenosť z veľtrhu MIDEM v Cannes v januári 1986 kedy Rock Me Amadeus (po tom čo sa dostala na vrcholy hitparád v Rakúsku, Nemecku a mnohých iných krajinách) bola najlepšou novinkou v americkej singlovej hitparády aby ju napokon na tri týždne na prelome marca a apríla 1986 na tri týždne úplne ovládla. Hitparádovú No. 1 spanilú jazdu napokon zakončila prvenstvom v britskej singlovej Top40 v máji 1986 bez pár dní rok po svojom prvom vydaní.
To už bol na svete album Falco 3 s ďalšími dvoma singlami. Vienna Calling prirodzene nadviazal na Amadea a ešte viac spopularizoval hlavné mesto Rakúska, podobne ako sa to darí novoročným koncertom Viedenských filharmonikov. Ale prekvapením bol tretí singel Jeanny, ktorý sa tiež nerodil ľahko. „Falco žiadne balady nenahráva“, bola typická prvá reakcia Johanna Hölzla (čo je jeho rodné meno a priezvisko) na ponuku producentov, manažéra aj zástupcu gramofirmy, že by bolo fajn rozšíriť jeho repertoárové možnosti. Opäť nastali hodiny vysvetľovania, presviedčania až napokon sa do tvorivého procesu zapojil aj Falco a prišiel na to, že ten príbeh chce odprezentovať z pozície, ako to povedať, nie príliš psychicky vyrovnaného jedinca.
Podarilo sa a (opäť) napomohol aj klip do dvojice DoRo. Rudi Dolezal spomína, že si s ním pri nakrúcaní tiež užili svoje, keď napríklad na návrh aby sa v ňom nechal obliecť do zvieracej kazajky údajne povedal čosi v tom zmysle: „OK ale musí byť od Armaniho“. Skladba vyvovala aj mimohudobný škandál, pretože ju niektorí začali vnímať ako niečo čo ospravedlňuje násilie na mladých dievčatách. diskusie boli búrlivé, hrozilo sa zákazmi a/alebo prípadne bojkotom. V konečnom dôsledku je Jeanny Part I jedným z najúspešnejších singlov v nemecky hovoriacich teritóriách všetkých čias. Bola tak populárna, že k nej vznikli aj paródie – prvú z nich nahral v roku 1986 nahral nemecký spevák Frank Zander, u nás je známejšia paródia dvojice Těžkej Pokondr, v ktorej sa deklamuje / spieva okrem iného: „kde sakra mám / dlouhý / černý / lehce ošoupaný / DŽÍNY / mý nejlepší z džín / DŽÍNY / zůstal jen po nich stín / zpěvák z Rakouska tu byl / a jen sem tam pil / v šortkách jím chlad zmítal“.
Ale to všetko som sa dozvedel až ex post. Od novembra 1985 kedy album Falco 3 oficiálne vyšiel až dodnes si ho predovšetkým vychutnávam ako skvelé hudobné dielo, ktorý nezostarlo ani po 35 rokoch. Nielen kvôli tým trom megaúspešným singlom, ale aj kvôli ostatným skladbám, ktoré ich výborne dopĺňajú. Iba jedna ma irituje a (takmer) vždy mám pri počúvaní chuť ju preskočiť. Konkrétne pesnička zo stredu druhej strany (v poradí číslo 8) Nothin‘ Sweeter Than Arabia. A súkromne si ju tam nahrádzam pesničkou, ktorú tiež Bollandovci s Falcom v roku 1985 nahrali pod názvom Medizine. Napokon sa z nej stala titulná skladba jeho piateho, predajne neúspešného a dnes nedostupného, albumu Wiener Blut. A pôsobí na ňom akoby z iného (a hudobne podstatne kvalitnejšieho a zaujímavejšieho) sveta. Na „trojku“ by skvele zapadla.
Album končí cover verziou skladby Boba Dylana It’s All Over Now, Baby Blue, ktorá znie úplne inak ako všetky ostatné. Nahrali ju od jej prvého autorského zverejnenia desiatky interpretov a Falcova verzia sa medzi nimi nestratila. Nie je bez zaujímavosti, že za jej zvukov spúšťali na Viedenskom centrálnom cintoríne rakvu s jeho pozostatkami do hrobu, ktorý sa stal vyhľadávaným miestom pre jeho fanúšikov. Falco dokázal to, čo sa po ňom už žiadnemu interpretovi nepodarilo – s nemčinou sa dostal na vrchol pesničkových hitparád aj USA aj vo Veľkej Británii. Tak ako sa už nikdy nepodarilo skvele prepojiť tieto dva jazyky v štýle osobitého „Schönbrunn – Manhattan“ dialektu. A tak si ho nakoniec pripomeňme v krátke ukážke jeho pobytu v Bratislave v roku 1990, kedy v Dome kultúry Ružinov bol jedným z hosťom tam nakrúcanej rakúskej televíznej hitparády Die Grossen Zehn. A hoci vtedy propagoval skladbu zo svojho nahoršieho a najneúspešnejšieho albumu Data Da Groove bol taký, akého si už budeme pamätať: neprehliadnuteľný, jedinečný hudobný rebel a frajer, ktorý – mal na to.
