Vydavateľstvo Supraphon dlhodobo a systematicky mapuje a stále novým generáciám pripomína zásadné albumy českej hudobnej histórie, resp. jej (nielen) populárnohudobnej časti. V priebehu roka 2019 tak opäť vyšli aj tri albumy, ktoré zásadným spôsobom písali dejiny tej časti žánrového spektra používajúceho termíny ako folk, folklór, folk-rock a im príbuzné. A svojím spôsobom si tak tým najlepším spôsobom pripomenie jubileá ich tvorcov. Po mnohých desiatkach rokov sa tieto legendárne tituly vracajú aj v podobe vinylových reedícií, teda na nosičoch, na ktorých pôvodne (spolu ešte aj s kazetami) vyšli.
Hana a Petr Ulrychovi – Nikola Šuhaj loupežník (1974)
Reedícia vyšla koncom februára v čase jubileí Petra (75) a Hany (70) Ulrychovcov, ktorých slovenská hudobná verejnosť pozná predovšetkým ako skvelých interpretov skladieb vychádzajúcich z tradície ľudovej hudby. Koniec koncov, v roku 1976 získali striebornú Bratislavskú lýru so skladbou, ktorá dala názov aj ich spoločnej kapele (Javory) a v roku 1982 dokonca aj zlatú s pesničkou Kámen. Práve Nikola Šuhaj loupežník bol vlastne „štartérom“ tejto časti ich kariéry, keďže ich predchádzajúca kariéra ešte v rámci skupín Vulkán a neskôr Atlantis písala zasa dejiny „moravského bigbítu“. Pesničky, ktoré vznikly na motívy rovnomennej knihy Ivana Olbrachta vytvorili základ pre muzikál, ktorý sa v polovici 70-ych rokov dočkal viac ako 200 repríz v pražskom divadle Ateliér. Ďalším do značnej miery zabránil fakt, že do jednej z hlavných postáv legendárny režisér Ján Roháč obsadil Pavla Landovského.
Našťastie v rokoch 1973/74 sa podarilo nahrať album, kde o hudobné podklady sa postaral Orchester Gustava Broma a Cimbálová muzika BROLN (Brněnský rozhlasový orchestr lidových nástrojů). Došlo k skvelej fúzii hudobných nástrojov ako ľudovej tak aj bigbandovo-jazzovej hudby s úžasným hlasom Hany Ulrychovej a jej brata, ktorý dokázal napísať skvelé skladby a pridať aj svoj charakteristický vokálny prejav. Album získal množstvo dobových ocenení – Bílou vránu časopisu Mladý svět alebo Zlatý štít vydavateľstva Panton, v ktorom pôvodne vyšiel. Súčasťou aktuálnej CD reedície je aj sedem skladieb z tak trochu neprávom zabudnutého sólového albumu Hany Ulrychovej Pojďte dál, chci být chvíli s Vámi, pod ktoré sa (s výnimkou jednej úpravy ľudovej piesne) autorsky podpísal jej brat.
16 stránkový booklet CD obsahuje nielen kompletné texty ale spomienky Ladislava Kopeckého, Petra Ulrycha, Bolka Polívku ako aj zasvätenú edičnú poznámku, ktorá uvádza tak potrebné informácie a súvislosti, ktoré potešia nielen dobových pamätníkov, ale pomôžu predovšetkým tým, ktorí danú dobu nemali možnosť zažiť.
Marsyas (1978)
Nové vydanie debutového albumu tria skvelých osobností (Zuzana Michnová, Oskar Petr, Petr Kalandra) vyšlo v marci (aj) pri príležitosti 70. narodenín Zuzany Michnovej, hlasovo a aj fyzicky neprehliadnuteľnej speváčky, o ktorej skvelý dokument nakrútila Olga Sommerová pod názvom Jsem slavná tak akorát. Kým Ulrychovci sa obracali k pôvodnej hudbe našich predkov Marsyas nepokryte hľadal svoje inšpirácie v americkej folkrockovej scéne, pričom jedna z jej najdôležitejších postáv (Bob Dylan) je zastúpená cover verziou. Dominantným autorom bol Oskar Petr, ktorý dodal 8 textov a šesťkrát bol autorom hudby. Pre tých neskôr narodených možno bude zaujímavá informácia, že ide o jedného z najväčších českých rockových hitmakerov, pretože na jeho konte sú take megahity ako Chci zas v tobě spát (David Koller / Lucie), Medvídek (Lucie), Hříšná těla křídla motýlí (Aneta Langerová).
K desiatke skladieb pôvodného albumu sú (na CD) pripojené ďalšie dve z posledného singla, ktoré Marsyas nahrali v tejto trojčlennej zostave vo februári 1979. Ešte v tom istom roku Oskar Petr emigroval najskôr do západného Nemecka a neskôr do USA, čo albumu zaručilo, že sa na 15 rokov stratil z obchodov. 28-stránkový booklet prináša nielen spomienky Zuzany Michnovej a Oskara Petra (Petr Kalandra zomrel v roku 1995), pôvodný veľmi podrobný sleevenote jedného z nestorov českej hudobnej publicistiky Lubomíra Dorůžku ako aj zo slovenského pohľadu veľmi zaujímavú dobovú recenziu v tom čase študenta VŠMU Júliusa Kinčeka z mesačníka Gramorevue. Nechýba tradične informačne bohatá edičnú poznámka, kompletné texty a informácie o všetkých tvorcoch, medzi ktorými nájdeme nielen prapôvodnú podobu Pražského výběru ako aj gitaristu Pavla Fořta, ktorý pod svoj štúdiový trademark Labyrint ukryl aj ďalších skvelých hudobníkov.
Nerez – Masopust (1986)
Debutový album českej (nielen) folkovej superskupiny vznikal veľmi podobne ako legendárne prúdovské Zvonky zvoňte. S jedinou výnimkou sú to skladby, ktoré v priebehu rokov 1982-1985 pod hlavičkou Nerez nahrávali v hudobnom štúdiu Československého rozhlasu v Hradci Králové Zuzana Navarová, Vít Sázavský, Zdeněk Vřešťál a Vladimír Vytiska spolu s ďalšími striedajúcimi sa členmi. Napriek alebo možno práve preto pôsobí neuveriteľne kompaktným dojmom. A ukazuje opäť inú podobu folku – ovplyvneného do značnej miery latisnkoamerickou melodikou, ktorá bola blízka predovšetkým Zuzane Navarovej, čo potvrdila jej neskoršia sólová tvorba.
Práve pri príležitosti nedožitých 60. narodenín speváčky s nenapodobiteľným hlasom vychádza reedícia, ktorá vznikla so snahou o čo najväčšie priblíženie sa pôvodnému originálu. Napriek všetkej snahe sa nepodarilo objaviť pôvodné podklady k obalu, ktorý sa napokon rekonštruoval z najlepších dostupných zdrojov. V 16 stránkovom booklete (na rozdiel od pôvodného vydania) nechýbajú všetky texty, dobový aj aktualizovaný sleevenote Jana Rejžka, ako aj spomienky dvojice Sázavský-Vřešťál o okolnostiach vzniku albumu. Z dnešného pohľadu sú tam zaujímavé informácie o tom, ako a prečo v dobovom Supraphone sa príliš k vydaniu nemali na rozdiel od konkurenčného Pantonu, v ktorom pôsobil aj svojho času vyhodený šéfredaktor časopisu Melodie Stanislav Titzl. V tom čase ešte asi nikto netušil, že katalóg Pantonu sa neskôr stane súčasťou toho supraphonského.
Albumy ako Nikola Šuhaj loupežník, Marsyas a Masopust stoja za to aby sa opakovane v nových vydaniach opäť dostávali na svet. Tie najnovšie predstavujú „rodinné striebro resp. možno až zlato“ českého folku vo všetkých podobách v akej sa hudba konzumuje v súčasnosti. V tej digitálnej prostredníctvom downloadových a streamovacích platforiem a aj tej tradičnejšej – prostredníctvom fyzických nosičov – či už CD alebo znovuzrodeného vinylu. Čo sa týka zvuku – nový remastering (z pôvodných pásov) vyrovnáva pôvodný handicap a ešte zvýrazňuje nadčasovosť pesničkového materiálu na všetkých troch albumoch. Stojí za to ich počúvať a tak trošku možno staromilsky ich aj „držať v ruke“. A nepochybne si ich budú pripomínať nielen (doboví) pamätníci ale aj stále nové generácie.
