Čo zostane z človeka, keď okolo neho vybuchujú granáty a kamaráti sa nevracajú z bojových pozícií? Ukrajinský vojak a spisovateľ Artur Droň prináša v knihe Hemingway nič nevie autentické svedectvá o vojne, ktorú nemožno pochopiť z bezpečia domova. Je to kniha o smrti, bratstve, viere a únave, ale aj o jedle, spomienkach a malých radostiach uprostred pekla.
Droň sa nesnaží vojnu vysvetľovať z odstupu. Píše o nej zvnútra, z vlastnej skúsenosti, bez veľkých gest a prikrášľovania. V knihe sa prelínajú skutočné udalosti, spomienky, osobné úvahy aj sny. Nájdeme v nej strach zo smrti, bolesť zo straty kamarátov, vieru v Boha, ale aj čierny humor, spomienky na jedlo či obyčajné rozhovory medzi spolubojovníkmi. Práve tieto zdanlivo drobné momenty robia z knihy niečo viac než ďalšie vojnové rozprávanie.
Autor nepíše o abstraktnom fronte. Píše o konkrétnych ľuďoch, ktorých poznal, s ktorými jedol, rozprával sa a ktorých niekedy musel vynášať z bojových pozícií už bez známok života.
Ostreľovanie a strata kamarátov
Jedna z najsilnejších pasáží knihy sa začína obyčajným ostreľovaním. Artur je v zákope, keď nepriateľský tank opakovane zasahuje ich pozíciu. Výbuchy, tlaková vlna, črepiny, zvonenie v ušiach a bolesť hlavy. Keď sa ostreľovanie skončí, dozvedá sa, že medzi padlými je aj Doktor, zdravotník Oleksandr Kobernyk, ktorého všetci obdivovali.
Nasleduje opis evakuácie tiel. Autor si pamätá detaily, ktoré by si človek najradšej nikdy nemusel zapamätať: Doktorove nohy, Somrákove ruky, Orlovu tvár a sivú bradu. Nie sú to anonymní vojaci ani štatistika z večerných správ. Sú to jeho kamaráti, ktorých poznal, s ktorými slúžil a ktorých stratil.
Boh v zákopoch
Veľmi zaujímavá je kapitola Boh v zákopoch. Droň v nej spomína na rozhovor s kamarátom s volacím znakom Turista, ktorý neverí v Boha. Autor mu vysvetľuje svoju vieru, Turista zase svoju nevieru. Dohodnú sa, že ak sa niekedy ocitne na hranici života a smrti, možno zistí, či Boh existuje. Neskôr Turistu postrelia do hrude. Zostane uväznený na nepriateľskej pozícii a cez vysielačku prosí o pomoc. Droň sa zaňho modlí, rovnako ako ďalší vojaci. Napokon sa ho podarí zachrániť. Keď sa po liečení znovu stretnú, autor sa ho opýta, či na hranici života a smrti niečo uvidel. Turista odpovie záporne a jeho ateizmus zostane nedotknutý.
Je to výborná ukážka autorovho prístupu. Nevnucuje čitateľovi vlastné presvedčenie, skôr ukazuje, ako môže rovnaká udalosť znamenať pre dvoch ľudí niečo úplne odlišné. Preto kniha nie je iba o vojne, ale aj o človeku, jeho hodnotách a vnútornom svete.
Nepríjemné otázky
Droň sa nevyhýba ani nepríjemným otázkam. V texte Hrdinovia sú nenahraditeľní ironicky kritizuje predstavu, že vojak musí byť vždy silný, pripravený, neúnavný a ochotný obetovať všetko. Hrdinovia podľa tejto predstavy neumierajú, nesťažujú sa a nepotrebujú oddych ani náhradu. Autor túto pohodlnú predstavu rozoberá na kúsky. Píše o vyčerpaní, mobilizácii, nerovnomerne rozloženej zodpovednosti aj o tom, ako ľahko sa ľudia v bezpečí domova stavajú do pozície sudcov tých, ktorí už roky bojujú. Jeho irónia je miestami ostrá, no práve preto účinná.
O autorovi
Artur Droň je ukrajinský spisovateľ a veterán rusko-ukrajinskej vojny. Pred jej vypuknutím pracoval ako event manažér vo Vydavateľstve Starého Leva a venoval sa poézii. V marci 2022 vstúpil do ukrajinských ozbrojených síl a bojoval na Donecku, Charkove aj v Záporožskej oblasti. V októbri 2024 utrpel vážne zranenie, po ktorom nasledovala náročná liečba a rehabilitácia. Počas liečenia začal písať prózu, ktorá sa stala základom tejto knihy.
Hemingway nič nevie je osobné svedectvo človeka, ktorý sa ocitol uprostred vojny a rozhodol sa zaznamenať nielen to, čo videl, ale aj to, čo sa odohrávalo v jeho vnútri.
Zdroj: Milan Buno | upravené redakciou




