Bola krutým monštrom, mocnou ženou, ktorá sa vymkla kontrole, alebo obeťou politického sprisahania? Príbeh Alžbety Bátoriovej poznáme najmä z legendárnych rozprávaní. Americká autorka Shelley Puhak sa v knihe Krvavá grófka vracia k historickým dokumentom a archívnym materiálom, aby oddelila doložené fakty od stáročných mýtov.
Legenda o Čachtickej panej
Meno Alžbety Bátoriovej vyvoláva dodnes predstavy o mučení, krvavých kúpeľoch a stovkách zavraždených dievčat. Čachtická pani sa stala jednou z najdesivejších postáv európskych dejín a jej príbeh inšpiroval knihy, filmy aj hororové legendy.
Podľa známeho príbehu mala Alžbeta Bátoriová mučiť a zavraždiť až 650 mladých dievčat a žien. Ich krv údajne používala na kúpele, pretože verila, že si tak zachová mladosť a krásu. Keď kráľovskí vyšetrovatelia na konci roka 1610 prenikli do jej sídla, mali podľa legendy odhaliť hrôzy, ktoré sa stali základom jednej z najznámejších kriminálnych legiend.
Číslo 650 je pritom jedným z najväčších otáznikov celého prípadu. Odkiaľ pochádza, kto ho vyslovil a na základe akých dôkazov? A čo z príbehu o kúpaní v krvi je historicky doložené a čo pribudlo až v neskorších rozprávaniach? Puhak nechce len zopakovať známu legendu. Preveruje jej jednotlivé časti a ukazuje, ako sa z historickej ženy postupne stala takmer nadprirodzená príšera.
Dve časti, jeden príbeh
Kniha sa začína ešte pred pádom grófky. Prvá časť mapuje roky 1603 až 1609, keď sa po smrti manžela Františka Nádašdyho Alžbeta ocitla v mimoriadne silnom postavení. Spravovala rozsiahle majetky, zastávala významnú spoločenskú a politickú úlohu a mala pod kontrolou veľké územia i množstvo poddaných. Práve jej bohatstvo, vplyv a postavenie ženy bez žijúceho mužského ochrancu považuje autorka za dôležitý kontext udalostí, ktoré nasledovali.
Druhá časť sa venuje rokom 1610 až 1614, teda vyšetrovaniu, zatknutiu a posledným rokom grófkinho života. Bátoriová sa nikdy nedočkala riadneho súdneho procesu, v ktorom by mohla predložiť obhajobu a čeliť obvineniam pred súdom. Zomrela v roku 1614 v domácom väzení na Čachtickom hrade.
Výskumný základ
Autorka pracovala s dobovou korešpondenciou, denníkmi, výpoveďami a ďalšími historickými dokumentmi. Mnohé z nich sú napísané v starej maďarčine, latinčine, nemčine či slovenčine, preto si pri prepisoch a prekladoch prizvala odborníkov na historické pramene. Na konci knihy nájdete takmer 30 strán zoznamu literatúry, poznámky, register a niekoľko fotografií a dobových kresieb.
Zaujímavosťou je podľa PR aj osobná väzba autorky na náš región. Shelley Puhak má slovenské korene z otcovej strany a pri výskume navštívila Čachtice. V poďakovaní spomína odborníkov a pracovníkov slovenských archívov, Spišskú kapitulu aj ľudí, ktorí jej pomohli spoznať miesta späté s príbehom grófky.
Ak vás zaujíma história Čachtíc, skutočné kriminálne prípady a príbehy žien, ktorých osudy poznačili mocenské boje, kniha ponúka viac než ďalšiu verziu známej legendy.
Zdroj: Milan Buno | upravené redakciou
