Psychológia sa v mnohom podobá na archeológiu. Kopete, odkrývate každú vrstvu a opatrne oprašujete artefakty, čo sa vynoria, až napokon nájdete celý zahrabaný svet, ktorý pôsobí, že by si ho snáď ani nikto nevymyslel.
Tvrdí terapeutka Catherine Gildiner, ktorá vo fascinujúcom rozprávaní Dobré ráno, príšera predstavuje svojich päť, ako sama hovorí, najhrdinskejších a najpamätnejších pacientov.
Catherine v tomto fascinujúcom rozprávaní predstavuje svojich päť, ako sama hovorí, najhrdinskejších a najpamätnejších pacientov.
Medzi nimi sú:
- úspešný čínsky hudobník z prvej generácie prisťahovalcov trpiaci sexuálnou dysfunkciou
- mladá žena, ktorú otec opustil v deviatich rokoch spolu s mladšími súrodencami v izolovanej chate v hlbokej zime
- očarujúca vorkoholička, ktorej narcistická, zanedbávajúca matka ju každé ráno v detstve vítala slovami: „Dobré ráno, príšera.“
Každý pacient predstavuje záhadu, ktorá sa rozlúšti až po rokoch. Pacienti hľadajú terapeutkinu pomoc, aby prekonali bezprostrednú výzvu vo svojom živote, ale zisťujú, že zdroj ich utrpenia je už dávno pochovaný a treba ho vyniesť na svetlo.
Všetci piati pacienti stelesňujú sebareflexiu, stoicizmus, vytrvalosť a odpustenie, keď sa neochvejne snažia čeliť pravde. Gildinerovej opis jej ciest spolu s nimi je dojímavý, prenikavý a niekedy veľmi vtipný.
Dobré ráno, príšera ponúka takmer románový pohľad do zákulisia terapeutickej kancelárie a ilustruje, ako tento proces dokáže vyliečiť aj tie najnepredstaviteľnejšie rany.
Laura, Peter, Danny, Alana a Madeline nás môžu naučiť, že hrdinami môžeme byť všetci. Sú dokonalým príkladom slov Thomasa Hardyho: „Ak k Lepšiemu vedie cesta, na Najhoršie vyžiada si uprieť zrak.“
Ukazujú nám, ako preniknúť do vlastnej duše a osvetliť tie časti, čo ležia v tieni. Oni zistili, čo sa skrýva v tých temných kútoch, vytiahli to na svetlo a postavili sa tomu čelom. Tým, že hrdinsky vyrazili na neznámu cestu, hľadali zmenu a vytrvali aj tvárou v tvár prekážkam. Pripomínajú nám, že je možné, hoci nie vždy ľahké, prekonať svoj strach a vymaniť sa z obmedzení, ktoré sme si sami určili a ktoré mylne považujeme za bezpečie. A napokon nás títo hrdinovia inšpirujú tým, že dokazujú, že akékoľvek skúmanie seba samého si vyžaduje odvahu.
„Catherine Gildinerová nie je nič iné ako majsterka – ako terapeutka aj spisovateľka. Na týchto stránkach nádherne zachytila privilégium, keď má človek prístup do vnútorných komnát ľudských životov, a zmysel, ktorý pramení z toho, že sleduje, ako rastú do toho, čím majú byť,“ povedala Lori Gottliebová, autorka bestselleru Možno by si sa mala s niekým porozprávať.
ZDROJ: Milan Bruno
