Vychádza album s legendárnymi nahrávkami Lucie Bílej, ktoré pre ňu napísali hudobný skladateľ Ondřej Soukup a textárka Gabriela Osvaldová.
Album mapuje mnohoročnú spoluprácu výnimočných umelcov. Hneď prvou spoločnou zásadnou prácou bola ústredná skladba pre film Requiem pro panenku. Nasledoval unikátny album Missariel (1992), ktorý predznamenal roky jedinečnej spolupráce. Tá zahŕňala aj filmovú a scénickú hudbu a slávne muzikálové inscenácie.
„Sila toho, čo pre Luciu Gabriela Osvaldová s Ondřejom Soukupom vytvorili aj v nasledujúcich nultých rokoch, nemá v v danom období českého popu obdobu. Kto zažil niektoré predstavenia ich muzikálu Johanka z Arku vie, o čom je reč. A to, že sa v tej dobe v niektorých recenziiách objavila formulácia ‚nová Hegerová‘ nebolo ďaleko od pravdy…“, píše k albumu publicista Josef Vlček. „Počas sedemnástich rokov spolupráce vykreslili Soukup, Bílá a Osvaldová svojrázny obraz cesty životom. Cesty svojej i svojej generácie. Od energických funkových začiatkov v Láska je láska po slovanskú romancu Miluji tě alebo chandru a ‚opicu‘ v Tolik vína, tolik slov. Vždy so šarmom a s vedomím, že vyjadrujú rovnaké radosti a prežívajú rovnaké bolesti ako ich poslucháči.“
Gabriela Osvaldová k tvorbe pre Luciu Bílu hovorí: „Čo dodať. Bola to prekná spolupráca, inšpirujúca. Bavilo ma to. Nič a nikto, okrem vlastnej obmedzenosti, ma neobmedzoval. Z krátkej prehánky slobody padal duši osviežujúci dážď.“
Album uzatvára novinka v podobe zostrihu nevídaných hlasových výkonov Lucky Bílej: „Luckine excentrické schopnosti mi dávali možnosť aj k experimentom, ktoré by sa inak nedali zrealizovať. Je to odvážna žena a za to jej moc ďakujem. Nakoniec, preto vznikla záverečná skladba albumu Salto mortale, v ktorej som spojil jej najväčšie hlasové a spevácke excesy,“ vyznáva sa Ondřej Soukup. A odborný názor pridáva hlasový pedagóg a riaditeľ Konzervatória a VOŠ J. Ježka v Prahe Eduard Klezla: „Mnohí hudobní producenti, autori hudby, textov, režiséri a spolupracovníci sa vždy snažili z jej na prvé počutie neobmedzeného hlasového materiálu vyťažiť mimoriadnu interpretáciu idúcu častokrát až za hranice možností ľudského hlasu. Tento hudobno spevácky exces ponúka škálu až zvieracích zvukov od kriku, škrábania hlasu, škripotu až k vyčerpávajúcemu chrapotu, kde je možné už počuť budúce možné hlasové problémy. To však nikdy interprétke nevadilo a nebránilo v tom, aby častokrát takto zachádzala so svojím hlasovým materiálom. Zvuky linúce sa z nahrávky znejú mnohokrát až príšerne bolestivo, ale iba a jedine obrovský spevácky talent umožňuje toto brutálne zachádzanie, ktoré dáva ten ojedinelý rukopis a nezameniteľnosť. Výnimočný hlas Lucie Bílé však toto vždy ponúkal.“
ZDROJ: Renáta Tomášová, Warner Music
