Svet reedícií hudobných albumov je, čím som starší, tým viac pre mňa zaujímavejší, Už aj preto, že môžem sledovať v akých rôznych podobách, v rôznych dobových súvislostiach sa stále znovu a znovu vracajú na trh. A hoci ten svet digitálny sa stáva v hudbe dominantný, hmotná podstata nestráca nič na svojej dôležitosti. Už aj preto, že (či si to pripustíme alebo nie) trošku iný vzťah máme k niečomu, čo si môžeme „ochytať“ ako k akokoľvek sofistikovane uloženým digitálnym súborom. Album V penziónu Svět autorskej dvojice Hapka & Horáček sa v závere roka 2021 dočkal svojej premiérovej vinylovej a tretej CD reedície. Kým sa pozrieme na ňu tak by som chcel pripojiť niekoľko svojich postrehov už v minulosti publikovaných.
Podľa môjho názoru najlepší český popový album 80-ych rokov a jeden z najlepších albumov v celej histórii československej populárnej hudby znel úplne inak ako absolútna väčšina predovšetkým českej popovej produkcie tej doby. A je Mount Everestom spolupráce skladateľa Petra Hapku a textára Michala Horáčka. Je treba však povedať, že z ich spoločných hudobných projektov je možné pokojne vymodelovať celé albumové Himaláje, ktoré majú viaceré „osemtisícovky“ – ale Everest môže byť iba jeden.
Petra Hapku som v danej dobe registroval predovšetkým ako fantastického skladateľa filmovej hudby špeciálne vďaka filmom ako Panna a netvor, Tisícročná včela, Perinbaba a mnohých ďalších. To, že bol aj skvostným skladateľom „iba“ pesničiek naplno preukázal na albume Potměšilý host, ktorý so svojím mladším kolegom pripravili ako zaslúžený comeback pre Hanu Hegerovú. Tam si aj odskúšali spoluprácu so Simonom Heyworthom, britským zvukovým inžinierom, ktorý sa podieľal na prvých legendárnych Tubulárnych zvonoch Mikea Oldfielda. Potom sa v priebehu viac ako 40 rokov podieľal na zvukovej mixáži a (re)masteringu stoviek albumov, z ktorých mnohé patria medzi klenoty svetovej rockovej / populárnej hudby – ich zoznam nájdete napr. na stránke portálu Discogs.
Ak legendárny producent Phil Spector definoval svoj „Wall Of Sound“ na celosvetovej úrovni, pre mňa je zvuk albumu V penziónu Svět jeho dokonalou československou variácou. A hoci ide o popový album šansónového ladenia, jeho zvuk je „kompatibilný“ aj s imaginárnymi najväčšími koncertnými priestormi. Je to zvukový Dolby ATMOS svojej doby a je moderný aj dnes. Album sa nahrával a mixoval aj v marci 1988, kedy v Prahe po prvýkrát vystúpili Depeche Mode. Ich pobyt a aj atmosféru celého koncertu podrobne mapovali aj redaktori týždenníka Mladý svět. A práve v periodiku, ktorého redaktorom bol vtedy aj Michal Horáček v tom čase uverejnili rozhovor so Simonom Heyworthom, kde došlo aj na DM. Simon sa vyjadril približne v tom zmysle, že ide (podľa neho) o pomerne sezónnu záležitosť. Nuž, karma zvykne mávať rôzne podoby – v tomto prípade bola k nemu naozaj milosrdná a dobroprajná. Pretože práve Simon Heyworth je podpísaný pod remastering všetkých albumov Depeche Mode, ktoré v roku 2006 vychádzali v špeciálnych CD+DVD boxoch, kde po prvýkrát ponúkli aj priestorový šesťkanálový zvuk.
Michal Horáček mal v tom čase energie na rozdávanie. Písal skvelé texty – tie najlepšie na melódie Petra Hapku, v Mladom světe publikoval úžasné Dopisy z lásky a nenávisti, ako reportér s dokonalou angličtinou a zdravou drzosťou sebe vlastnou sa napríklad dokázal pred koncertom v Budapešti dostať k Petrovi Gabrielovi, urobiť s ním rozhovor a ešte ho aj „donútiť“ k tomu aby z pódia pozdravil československých fanúšikov hladných po koncertných zážitkoch, ktorých sa im doma nedostávalo. Bol navyše aj skvelým organizátorom, ktorý dokázal všetko okolo nahrávania a aj propagácie albumu zmanažovať, vrátane oslovenia Richarda Müllera pamätným telegramom, ktorý som mal možnosť vidieť na vlastné oči.
Na zadnom obale albumu je Michal podpísaný pod pozoruhodnou funkciou – výrazová režie. A je treba povedať, že zo spevákov dokázal dostať neuveriteľné emócie – od pátosu, cez partnerskú dezilúziu, milostné okúzlenie, až po brutálny hnev zodpovedajúci dobe, kedy už väčšina spoločnosti toho začala mať dosť, najmä keď mala možnosť len v rámci vtedajšieho komunistického bloku porovnať napríklad Gorbačova s Jakešom. A to Hapkovo záverečné „narrrveme do popelnic“ (Buřty, pívo, nenávist) v spojení s pochodovým rytmom má takú silu, že pri predstave stretnutia s takto rozhnevaným človekom / davom povedané bonmotom Jaromíra Bosáka „chytím se nejbližšího stromu a dělám suchou větev“.
Richard Müller aj Michael Kocáb spomínajú, že Hapka s Horáčkom im pri nahrávaní nechceli dať možnosť opravovať, vylepšovať, ale naopak „vybudili“ ich k dovtedy nepoznaným polohám a výkonom. Napokon skladbu Rozeznávám podľa vlastných slov naspieval Richard bez jediného strihu na prvý raz. Dokonale. A nielen vďaka spevákom, hudbe, textom a mixu je ten album úžasný. Účinkuje na ňom inštrumentalistická špička (Michal Pavlíček, Vladimír „Guma“ Kulhánek, Alan Vitouš, Štěpán Markovič, Jan Hrubý a v jednej skladbe aj Andrej Šeban prekrstený na Ondřeja). Štěstí je krásná věc a S cizí ženou v cizím pokoji sa stali regulérnymi hitmi a nezapadli ani ostatné skladby. V rámci dobovej hitparády TKM (Televízneho klubu mladých) bodovala aj skladba Stáří s fenomenálnym hlasom Josefa Kemra. Odznela aj v júni 1989 v rámci festivalu Děčínská kotva a po jej dospievaní si v priamom televíznom prenose Michael Kocáb veľmi pevne pridržal moderátorov mikrofón a povedal pamätné vety, v ktorých odznelo, že: „dostáváme se na historické rozcestí, každý národ má takou vládu jakou si zaslouží a všichni bychom se měli zasadit o ekonomickou, kulturní a duchovnou obnovu a hlavně o navrácení občanských práv a svobod“. Bol z toho dobový škandál a dobový zákaz.
Ale už o päť mesiacov neskôr Kocáb s Horáčkom prostredníctvom svojej iniciatívy Most zorganizovali počas novembra 1989 prvé stretnutie vtedajšej komunistickej moci s Václavom Havlom a pomohli tak odštartovať zmeny, ktoré viedli ku koncu starého totalitného režimu. Album V penziónu Svět sa pre mňa (veľmi podobne ako napríklad Zvoňte zvonky) neuveriteľne trafil do dobovej atmosféry ale, a to je úžasné a výnimočné, „funguje“ aj bez dobových súvislostí a aj pre tých, ktorí danú dobu nezažili.
Doterajšia história vydaní albumu V penziónu Svět
prvé vydanie
1988 LP: 10 4236-1 (Supraphon, cena: 50 Kčs)
1989 MC: 10 4236-4 (Supraphon, cena: 58 Kčs)
1989 CD: 10 4236-1 (Supraphon, cena: 120 Kčs)
Prvá reedícia vyšla (v licencii) na značke B&M Music, ktorá v danom roku bola jednou z najsilnejších na českom trhu a neskôr ju jej zakladatelia predali Universalu. O remastering sa postaral Michal Pekárek a CD aj MC dostali booklet so všetkými textami.
1995 CD: 033-2 (B&M Music)
1995 MC: 033-4 (B&M Music)
Druhá reedícia vrátila titul späť pod krídla materskej značky Supraphon, o novým remastering sa postaral Ondřej Slezák, obal aj potlač CD boli prevzaté z vydania r zoku 1995.
2007 CD: SU 5803-2 (Supraphon)
Tretia a súčasná reedícia ju po prvýkrát (opäť) ponúkla na znovuzrodenom vinylovom formáte a taktiež premiérová je aj prítomnosť ôsmich bonusov na CD verzii, pochádzajúcich z rokov 1986-2006. Všetky sú fajn, ale chýba medzi nimi ten zásadný – titulná skladba, ktorú naspieval ešte v roku 1988 aj Richard Müller a vyšla aj na dobovom singli Supraphonu (11 0314-7) spoločne so skladbou Buřty, pivo, nenávist. Poprvýkrát na CD vychádza v digipaku, na potlači CD je iný výrez obrazu z pôvodného obalu, o (nový) remastering sa opäť postaral Oldřich Slezák. V rozšírenej podobe je dostupný aj na streamovacích platformách.
2021 LP: SU 6744-1 (Supraphon)
2021 CD: SU 6744-2 (Supraphon)
Hodnotenie:
album: 10/10
CD reedícia: 9,5/10 (tá Müllerova verzia titulnej skladby tam mala byť)
Juraj Čurný
