Na vzťahy medzi normou a odchýlkou v audiovizuálnej kultúre sa v októbri 2025 pozrelo takmer štyridsať českých a slovenských filmových teoretikov, historikov, kunsthistorikov, estetikov, filozofov, pedagógov a študentov na 22. česko-slovenskej filmologickej konferencii v Krpáčove. Zborník príspevkov z podujatia s názvom Norma a odchýlka teraz vyšiel vo vydavateľstve Slovenského filmového ústavu.
Normy a odchýlky v dejinách kinematografie
Zborník prináša príspevky z konferencie, ktorej témou boli premeny noriem a odchýlok v dejinách kinematografie z historického, politického, produkčného aj estetického hľadiska. Editor zborníka, Martin Kaňuch z edičného oddelenia SFÚ a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon, v úvode píše. Martin Kaňuch uvádza: „Normy, odchýlky i následné normalizácie určovali vývoj kinematografie na rôznych úrovniach, od inštitucionálnej, tvorivej cez technologickú až po recepčnú. Napätie medzi pohybom normotvorným a odchyľovaním od neho určuje filmovú tvorbu inak na globálnej úrovni a inak v jednotlivých, kultúrne, politicky či ekonomicky rôzne (ne)stabilných kinematografiách. Rôzne motivované narušenia i stabilizácie noriem formujú vždy nové predné i zadné voje kinematografie.“
Zborník tvorí 21 príspevkov. Ich autormi sú filmológovia, umenovedci, filozofi a estetici, ale aj študenti z Prahy, Bratislavy, Olomouca a Nitry. Niektoré texty sa téme venujú z filozofického a umenovedného hľadiska, iné ju aplikujú priamo na vybrané filmové diela. Podľa Kaňucha príspevky reflektujú „prieskum vzťahov medzi normotvorným konaním a pozitívnymi deviáciami postáv vo filmových naratívoch rôzneho druhu“ a skúmajú aj „čo najširšie spektrum kinematografických fenoménov spojených s normami a vyvolaných odchýlkami, alebo fenoménov, ktoré viedli k novým normám a ich odchýlkam v dejinách audiovizuálnej kultúry“. Texty sú zoradené v poradí, v akom zazneli na konferencii.
Od Petrolejových lámp po Substanciu
- Filozof Josef Fulka porovnáva literárne dielo Jaroslava Havlíčka s jeho filmovým spracovaním od Juraja Herza Petrolejové lampy (1971).
- Filozof a estetik Peter Michalovič skúma zhody a odchýlky v historických príbehoch a biografickom filme na snímkach Jakuba Kronera Miki (2024) a Černák (2025).
- Filmová teoretička Jana Bébarová sa venuje autenticite dokumentu Mira Rema Raději zešílet v divočině (2025).
- Teoretik popkultúry Juraj Malíček sa sústreďuje na paródiu a pastiš v žánrovom a „diváckom“ filme ako symptóm československej normalizačnej kinematografie.
- Filmový teoretik Milan Cyroň sa zamýšľa nad vytváraním noriem a ich reflexiou na aktívoch slovenských filmových pracovníkov v 60. rokoch minulého storočia.
- Filmová bádateľka Mária Ferenčuhová sa pozrela na normu a odchýlku v slovenskom populárno-vedeckom filme 50. a 60. rokov a filmový vedec Martin Palúch skúma odchýlku v slovenskom strihovom filme.
- Filozof Michal Babiak uvažuje o diele srbského režiséra Aleksandra Petrovića z pohľadu normy a odchýlky.
- Filozofka Romana Javorčeková sa zamerala na technické normy vo filme a na to, ako sa s nimi človek vyrovnáva.
- Estetik Štěpán Kubalík približuje úlohu seriálových diel v projekte filmu ako filozofie a estetička Alžbeta Hammerová analyzuje pojem estetickej normy Jána Mukařovského v súvislosti so súčasnou kinematografiou.
- Filmový teoretik Zdeněk Hudec približuje dielo Siegfrieda Kracauera z pohľadu nemeckej a americkej recepcie.
- Estetik Aymen Majerský skúma film ako médium rituálne štruktúrovanej zmeny stavu bytia a rusista Valerij Kupka uvažuje o norme ako odchýlke cez myslenie Leva Šestova a filmy Andreja Tarkovského.
- Teoretik Petr Mareš sa sústredil na tzv. „nový nemý“ film, konkrétne na Juhu (1999) Akiho Kaurismäkiho.
- Estetik Martin Boszorád reflektuje film Coralie Fargeatovej Substancia (2024) a kunsthistorik Marian Zervan uvažuje nad filmom Rubena Östlunda Štvorec (2017) v nadväznosti na tematicky blízke maľby.
- Filmová vedkyňa Jana Dudková sa v otázke, či je ľudskosť normou, venuje filmom Lapili (2024) Pauly Ďurinovej a Bardo (2025) Viery Čákanyovej.
- Teoretička Ivana Kupková porovnáva normu a odchýlku v slovenskom filmovom dialógu na dielach Slnko v sieti(1962) Štefana Uhra a Záhrada (1995) Martina Šulíka.
- Výtvarný teoretik Ján Kráľovič sa sústredil na gesto vo filmoch konceptualistu Ľubomíra Ďurčeka a filmová teoretička Žofia Ščuroková sa pokúša odhaliť archivačné normy slovenského vysokého umeleckého školstva.
Ako zborník získať
Zborník príspevkov z 22. česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa konala 16. – 19. októbra 2025 v Krpáčove, vydal Slovenský filmový ústav na 215 stranách. Vydanie finančne podporili Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Audiovizuálny fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Zborník je v predaji vo vybraných kníhkupectvách, v predajni SFÚ a na e-shope Klapka.sk za 7,90 eura.
Zdroj: Simona Nôtová | upravené redakciou
