Už vo štvrtok 16. septembra 2021, vstúpi do slovenských kín nový český film Chyby. Vzťahová romanca o chybách, ktoré robí každý z nás a ktoré nás dokážu dobehnúť podľa režiséra Jana Prušinovského (Okresný prebor, MOST!, Kobry a Užovky).
Energická dvadsaťpäťročná predavačka Ema (Pavla Gajdošíková) pracuje v malom meste v supermarkete. Tridsaťročný pokrývač Tomáš (Jan Jankovský) je z neďalekej dediny. Jedna nezáväzná noc nečakane prerastie do vzťahu, lásky a spoločného bývania. Ema spravila v minulosti obrovskú chybu a chce sa s ňou Tomášovi zveriť. Tomáša však jej predchádzajúci život nezaujíma, žijú teraz a tu. Náhodné odhalenie Eminej minulosti však odštartuje sériu udalostí, ktorá dvojici obráti život naruby.
Scenár k Chybám napísal Roman Vojkůvka. Ako prebiehala vaša spolupráca na finálnom tvare filmovej predlohy?
Chyby mali byť pôvodne televízny film, ale ten text mal veľkú vnútornú silu, ktorá ma moc bavila. Vnímal som to ako prácu debutanta, ktorá nie je úplne doladená a nemá dokonalé proporcie, ale zároveň má v sebe spomínanú silu a údernosť. Dôležité pre mňa bolo sa s Romanom stretnúť a viesť ho postupne k tomu, aby scenár rozšíril, aby z neho urobil niečo väčšie. Roman písal a písal, ja som to komentoval a poznámkoval.
Prečo ste sa rozhodli Chyby natočiť?
Vždy som mal chuť natočiť niečo o láske. O ľuďoch, ktorí sa stretávajú a zbližujú. Vybudovať lásku na formáte celovečerného filmu nie je nič jednoduché. To bola jedna ambícia. Tá druhá – režijná, bola tá, že som sa vždy cítil slabý v tom, ako režírovať intímne scény. Príde mi, že v českom filme nie sú posteľové scény nič moc. A preto som sa pokúsil ich natočiť lepšie. Dosť som sa pri tom sústredil na to, aby neboli trápne, aby boli prežité a sex vyzeral prirodzene. Rovnako tak som si hovoril, že ak sa do toho scenára nepustím ja, tak nikdy nevznike. Som taký buldog, tak som si povedal, že do toho pôjdem.
Sexuálne scény sú často to, na čo sa veľa upozorňuje behom promovania filmu, často sa o nich píše a hovorí, ale ich natáčanie väčšinou nie je nič príjemné…
Povedal by som, že tá remeselná časť je až veľmi nepríjemná. Je to vlastne viac technika než nejaký cit a zároveň to má vo výsledku vyzerať ako cit, kde žiadna technika nie je. Už len ten uhol pohľadu či naladenie hercov sú často mechanicky veľmi komplikované. Chcel som, aby to na plátne vyzeralo ľahko. Aby sa ľudia dotýkali a boli nežní. Pre mňa je zásadnejšie ukázať menej než viac. Ale pri nakrúcaní je najhoršie to, že všetci vidíme všetko. Ľudia sú nervózni a naladiť stáb na niečo takéto je náročné.
Vo filme máte ústrednú dvojicu hercov, pre ktorých sú to prvé väčšie filmové úlohy. Ako ťažké je dostať skoro filmových debutantov tam, kde režisér chce?
Je to len o skúsenosti a o tom, aby herec nestratil prirodzenú autoritu. Tá debata je vždy založená na nejakom konflikte. A teraz nemyslím, že by sme sa mali na pľace hádať. Mám rád hercov, ktorí k roli pristupujú s vyhranenejším názorom a niečo tomu projektu dávajú. To znamená, že s režisérom veľa debatujú. Pavla Gajdošíková a Jan Janskovský toto majú. Pre nich to bola prvá väčšia úloha, takže z oboch bol cítiť určitý ostych. A pre mňa bolo veľmi dôležité, aby ten ostych stratili, aby povedali, čo si myslia a aby mi zas natoľko dôverovali, aby išli napríklad aj do nejakého stretu s režisérom.
Chyby sa nakrúcali s niekoľkými mesačnými prestávkami. Prečo?
Vývoj vzťahu nejakú dobu trvá. Rozhodli sme sa nakrúcať Chyby vo viacerých ročných obdobiach, konkrétne jar, leto a jeseň. Nechceli sme na to nejako výrazne upozorňovať, ale tiež sme nechceli, aby mal divák pocit, že sa to celé odohrá za týždeň. Väčšina deja je situovaná v dedine. Myslím si, že keby to bola mestská romanca, tak sú tie postavy niekde inde a sú to trochu iní ľudia. Bolo by to možno trochu rafinovanejšie a skrytejšie. Nechcem povedať, že by ľudia z mesta boli rozumnejší, ale trochu viac skrývajú emócie. Zataľ čo ľudia z dedín mi prídu priamejší. Ale nie rovnejší. Svine alebo dobrí sú všade. V tej emocionaliste sa to ale pozná a ja sa v tom viac orientujem.
Zápletka Chýb sa dotýka pornografie. Česká republika sa v minulosti radila k pornografickým veľmociam. Akú ste mal skúsenosť, keď ste niekomu povedal, že točíte film, ktorý nejakým spôsobom pracuje s motívom porna? Sú podľa vás Češi v tomto smere dostatočne liberálni?
Myslím si, že česká spoločnosť sa na liberálnosť trochu hrá. Je to tak, že pokiaľ sa to deje susedovi, tak sme liberálni, ale akonáhle to máme doma a sme s tým konfrontovaní, tak sa ukáže, že sme vlaste ešte slušne zamrznutí. Často sa mi stávalo, že keď som o filme začal hovoriť, tak mi niekto odvetil tým, že majú v práci chlapca alebo dievča, ktorí v porne hrali, a že nevedia, ako sa s nimi majú baviť. Alebo že ho v tom videli a problém je, že nevedia, ako mu to majú povedať. Ľudia klopia oči a reč viazne. Z toho, čo som vysledoval, majú ľudia s pornografickou minulosťou celkom problém nájsť si partnera.
Mám za to, že porno je taký zásah do ľudského súktromia, že to zamáva s kýmkoľvek. Zároveň nechcem súdiť. Ako náš film. A hlavne musím zdôrazniť, že ten film nie je o pornografickom priemysle, ani o ničom podobnom. Je o dôsledkoch, keď do neho niekto vstúpi.
Ja osobne vnímam ako problém až neuveriteľne ľahkú dostupnosť, ako sa k pornografii dostať. Človek si môže behom sekundy v telefóne nájsť kopuláciu s koňom alebo opicou. To mi príde skoro až strašidelné. Neodsudzujem to ako vec, ktorá by nemala existovať. Bola tu vždy. Ale povedal by som, že pornografia na internete je v súčasnej dobe už na hranici niečoho, čo sa mi asi nepáči. Niekde som čítal, že najviac používana streamovacia stránka nie je Netflix, ale Pornhub.
Kam by ste Chyby vo svojej filmografii zaradil?
Chyby radím niekam k vážnejšej rovine filmov. Niekam ku Kobrám a Užovkám. Ale moc o tom nepremýšľam. U mňa sa to tak trochu strieda. Vždy, keď natočím niečo komediálne, tak sa snažím otvoriť niečo vážne, a potom zase natočím nejakú komédiu. Od tých žánrov si neodpočiniem.
ZDROJ: Jana Studená, Forum Film
