Asociácia súčasného divadla (ASD) dnes počas slávnostného ceremoniálu, ktorý sa uskutočnil v Divadle Aréna v Bratislave, vyhlásila víťazov 27. ročníka Divadelných ocenení sezóny – DOSKY 2024.
Cenu za najlepšiu inscenáciu sezóny získala inscenácia Pes na ceste Činohry SND v Bratislave podľa textu Pavla Vilikovského. Jej režisér Dušan David Pařízek získal zároveň aj cenu za najlepšiu réžiu. Za najlepšie herecké výkony boli ocenení Jana Oľhová a Ľuboš Kostelný, Ceny za najlepšiu scénografiu si odniesla Alžbeta Kutliaková, Cenu za najlepší kostým Katarína Holková. Cenu za scénickú hudbu si odnášajú Martin ISO Krajčír a Kriss Krimm. Mimoriadne ceny išli do rúk dramatika Miklosa Forgácsa, tanečníčky Soni Ferienčíkovej a dirigenta PetraValentoviča.
„Vilikovský a Pařízek – český divadelný režisér s európskym renomé vytvoril na báze textu slovenského spisovateľa svetového formátu v kombinácii so štvoricou skúsených slovenských hercov intelektuálne, vizuálne ale aj divácky atraktívne dielo. Inscenácia Pes na ceste, divadelná esej o národe, národovectve, literatúre, ale aj o pozícii intelektuála v súčasnej spoločnosti z produkcie Činohry SND zaujala nielen bratislavské publikum, ale aj divákov tohtoročného festivalu Divadlo v Plzni. Táto a ďalšie nominované a ocenené produkcie z minulej sezóny, by svojimi kvalitami pokojne obstáli aj v širšom ako domácom divadelnom kontexte,“ vyjadrila sa na margo víťaznej inscenácie garantka ankety DOSKY Zuzana Uličianska. Režisérom ceremoniálu 27. ročníka bol Jakub Nvota. V rámci slávnostného večera odzneli ukážky z inscenácií Pes na ceste (Činohra SND), TEL3GRAM (DJGT Zvolen), Čakanie na Godota (Divadlo Alexandra Duchnoviča z Prešova), Dobropis Blaho Uhlár a kol. (Divadlo Alexandra Duchnoviča z Prešova), Josef Švejk (Divadlo Aréna) a Príhody tuláka po Slovensku (Divadlo Astorka Korzoˇ90).
“Všetkým zúčastneným herečkám a hercom, spolupracujúcim divadlám i tvorcom, osobitne tým, ktorí museli do Bratislavy merať cestu cez celé Slovensko, patri obrovské poďakovanie.
Špeciálne ďakujeme Jurajovi Kukurovi, ktorý pre potreby tohtoročného ceremoniálu nahral známy Shakespearov sonet na hudbu Kamila Mikulčíka, ktorý so svojou kapelou celý slávnostný večer sprevádzal,” povedal René Parák predseda ASD a spoluautor projektu DOSKY. “Za láskavú podporu ďakujeme vzácnym partnerom: hlavnému partnerovi Nadácii Tatra banka, spoločnosti Immocap, spoločnosti LITA, Divadlu Aréna a Bratislavskému samosprávnemu kraju. Záštitu nad slávnostným ceremoniálom prevzal Juraj Droba župan Bratislavského samosprávneho kraja.”
Slávnostný ceremoniál bolo možné sledovať online na Denníku N, ktorý bol hlavným mediálnym partnerom podujatia. Ďalšími mediálnymi partnermi boli STVR, TASR, SITA a KOD Konkrétne o divadle.
Anketu divadelných kritikov/čiek, teoretikov/čiek a publicistov/tiek DOSKY vyhlasuje Asociácia súčasného divadla (ASD). Ceny DOSKY sú ocenením tvorivých činov v oblasti profesionálneho divadla na Slovensku, a to vo všetkých žánroch: činoherné divadlo, opera, muzikál, bábkové divadlo, balet, súčasný tanec. DOSKY sa udeľujú fyzickým osobám bez ohľadu na štátnu príslušnosť tvorcov za umelecké výkony, ktoré mali premiéru v divadlách na území Slovenska v predchádzajúcej sezóne, v tomto ročníku sa teda hodnotili premiéry v termíne od 1. augusta 2023 do 31. júla 2024.
Udeľovanou cenou je doska s postriebreným štítkom. Autorom výtvarného návrhu ceny je Aleš Votava, jej realizátorom je akademický sochár Tomáš Lupták. Autormi projektu divadelných ocenení sezóny DOSKY sú Silvia Hroncová, René Parák a Zuzana Uličianska. Ceny DOSKY sa udeľujú od roku 1996.
Víťazi
DOSKY 2024
Najlepšia inscenácia sezóny
Inscenácia Pes na ceste podľa prózy Pavla Vilikovského v adaptácii a réžii Dušana Davida Pařízka, Činohra Slovenského národného divadla, Bratislava
Najlepšia réžia sezóny
Dušan David Pařízek za réžiu inscenácie Pes na ceste podľa prózy Pavla Vilikovského, Činohra Slovenského národného divadla, Bratislava
Najlepší mužský herecký výkon sezóny
Ľuboš Kostelný za herecký výkon v postave Mr. Charlesa v inscenácii hry Paula Rudnicka Sme v pohode v réžii Daniely Špinar, Činohra Slovenského národného divadla, Bratislava
Najlepší ženský herecký výkon
Jana Oľhová za herecký výkon v postave Bruscona v inscenácii hry Thomasa Bernharda Divadelník v réžii Michala Hábu, Slovenské komorné divadlo, Martin
Najlepšia scénografia sezóny
Alžbeta Kutliaková za scénografiu k inscenácii TEL3GRAM tímu autoriek Kateřina Quisová, Silvia Vollmann a Alžbeta Vrzgula, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Zvolen
Najlepší kostým sezóny
Katarína Holková za kostýmy k inscenácii hry Lukáša Brutovského Odliv, Činohra Slovenského národného divadla, Bratislava
Najlepšia scénická hudba sezóny
Martin ISO Krajčír a Kriss Krimm za hudbu v inscenácii hry Lenky Garajovej Amatéri v réžii Šimona Ferstla, Divadlo Petra Mankoveckého, Bratislava
Mimoriadny počin v hudobnom divadle
Peter Valentovič za hudobné naštudovanie opery Richarda Wagnera Tannhäuser, Národné divadlo Košice
Mimoriadny počin v tanečnom divadle
Soňa Ferienčíková a kolektív za projekt IHOPEIWILL, threeiscompany (Soňa Ferienčíková, Mária Júdová, Alexandra Timpau) & Jaro Viňarský
Mimoriadny počin v činohernom divadle
Miklós Forgács za autorský text v inscenácii Lilith v réžii Eduarda Kudláča, Mestské divadlo, Žilina
Nominácie aj víťazov určuje odborná divadelná obec. V tomto ročníku hlasovalo 38 divadelných kritikov, kritičiek, teoretikov, teoretičiek, publicistov a publicistiek.
Výber z mediálnych reakcií na víťazné výkony:
„Sedíte v Národnom divadle a sledujete hru, ktorá je o tom, čo vlastne Národné divadlo je. To je asi to najlepšie, čo sa dnes môže diať. Mohli by sme ešte raz vyzdvihnúť herecké výkony a pochváliť minimalistickú, no funkčne ráznu scénografiu, hru so svetlami a tieňmi, hudobné i spevácke vsuvky a dynamické prekáračky medzi protagonistami. Toto všetko je zabalené do veľmi svižných súvislých dvoch hodín. Ale odnesme si nasledovné: byť národným neznamená oprašovať historické archiválie a opakovať zažité klišé. Byť národným neznamená poklepkávanie sa po pleci, akí sme krásni a úžasní. Znamená to prácu na sebe. Opakované vlny potleskov v priebehu predstavenia Pes na ceste hovorili o tom, že publikum si to uvedomuje. (…) Ale: ako inak než dôrazne sa dnes dá hovoriť o ľuďoch, ktorí sa v záujme „pokoja“ nechajú ovládať tvrdou rukou? Alebo sa zbabelo utiekajú k národnému naratívu, keď sa cítia ohrození? Režisér Pařízek vedel, ktoré Vilikovského pasáže zdôrazniť a kedy pritlačiť na pílu.
Patrik Garaj, Dennik N
„Napriek všetkému spomínanému má inscenácia odľahčený a komický rozmer. Do veľkej miery je to podmienené hereckými výkonmi. Predovšetkým Jana Oľhová ako Bruscon exceluje. Nie je to po prvý raz, čo táto výnimočná herečka hrá mužskú postavu, v minulosti sa už predstavila aj ako Don(a) Juan(a). V postave divadelníckeho tyrana pritom vôbec neakcentuje, či ide o muža, alebo ženu. Je to univerzálna verzia ignorantstva a hlúposti. Oľhová postavu buduje veľmi dynamicky, strieda tempo reči, vynikajúco sa pohráva so svojou nenávisťou k „Turtzbachu“, ako sa v inscenácii nazýva Martin a nejednoznačnosťou k svojim deťom. Tie niekedy zahŕňa nehou, oveľa častejšie ich však kritizuje a dáva im najavo, že sú bremenom,“
Soňa Jánošová, Denník SME
„Asi v najnáročnejšej situácii stál Ľuboš Kostelný ako pán Charles. Jeho postava by spomedzi všetkých mohla najľahšie skĺznuť do stereotypnosti alebo prekročiť znesiteľnú mieru výstrednosti. Herec ju však precízne udržiava v mantineloch, je vtipný na nečakaných miestach, najmä však cielene buduje jej rozmanitosť. Po kúskoch skladá aj vážne a hlboké časti jeho osobnosti a v istej chvíli ho divák môže vidieť nielen ako primadonu, ale aj ako človeka s bolestivými životnými skúsenosťami. Šikanovanie v detstve či odvrhnutie vlastnej komunity ho však nezatvrdili. Iba povzbudili k tomu, aby bol hrdý na to, kto je a aký je.“
Soňa Jánošová, Denník SME
„Scéna a kostýmy Alžbety Kutliakovej, rovesníčky trojice režisérok, nás situujú do sterilného priestoru obloženého bielymi kachličkami. Ak by po stenách neboli povešané antikorové kuchynské riady a pomôcky, tak by sme mohli nadobudnúť pocit, že sa nachádzame v neosobnej, chladnej pitevni. Tento priestor však nie je pedantsky čistý, ako by sme možno od nemocničného alebo kuchynského interiéru čakali. Z jedného rozbúraného rohu totiž trčí hlaveň tanku. (…) Tematicky sa teda nachádzame niekde medzi bojiskom a kuchyňou. Lepšie povedané, vo vojensko-literárnej kuchyni. V priestore, kde sa všetko varí, tvorí, kreuje, ale súčasne sa človek obáva o vlastný život, ideály či spoločenskú hodnotu.“
Karol Mišovic, www.monitoringdivadiel.sk
„IHOPEIWILL je dielom urputnej snahy získať rovnováhu, byť v niečom zakotvený, vo svojich hodnotách, predstavách, skúsenostiach, vedomostiach i emóciách. A zároveň v tomto svete zostať slobodný.“
Marek Godovič, BvP
„Inscenácia Lilith je vedecko fantastický, informačno-poeticky a mysticko-realistický diskurz o žene, jej hneve, jedinečnosti a sebauvedomovaní.
Dária Fojtíková Fehérová, Rádio Devín
„Tváre, zbavené akejkoľvek empatie alebo citu, sa svojvoľne pohybovali po druhom poschodí obchodného domu Prior v Bratislave. Po tom, čo nám prerozpávali históriu budovy a technologický pokrok v kontexte doby, keď bola postavená, sme sa preniesli do roku 2164. Tomu bol prepožičaný priestor v rekonštrukcii, aby to navodilo atmosféru postapokalyptického „schátraného“ Prioru. Túto futuristickú atmosféru dotvorila aj elektronická hudba (Martin ISO Krajčík a Kriss Krimm), ktorá nás sprevádzala celým predstavením.“
Filip Vrabeľ, Festival Nová Dráma
„Partitúra Tannhäusera je tiež veľmi náročnou previerkou oboch kolektívnych telies, orchestra i zboru. (…) Šéfdirigent Peter Valentovič opäť dokázal, že sústredenou a mravčou prácou s orchestrom vie inšpirovať a siahať až na dno možností. Nástrojové skupiny zneli vyvážene, bez zaváhania zvládli svoje party aj zväčša chúlostivé plechy, zvuk orchestra znel plasticky a dynamicky tvárne.“
Pavel Unger, Opera Slovakia
„Primát najambicióznejšej slovenskej scény si aj tento rok podržala košická opera, ktorá Tannhäuserom i Macbethom pokračovala v nastolenej dramaturgickej línii. No čo v dlhodobom horizonte považujem za ešte dôležitejšie, sú stabilné interpretačné kvality súboru, predovšetkým jeho kolektívnych zložiek pod vedením šéfdirigenta Petra Valentoviča.“
Michaela Mojžišová, Opera Slovakia
ZDROJ: René Parák
