Divadlo Kosmopol po vynútenej pauze, ktorú spôsobil požiar v Banskej Štiavnici, prichádza s novým imerzným projektom Monopol.
Premiéra inscenácie Monopol sa uskutočnila 12. septembra 2024 v priestoroch historickej budovy Spojenej školy Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici v areáli botanickej záhrady. Tento jedinečný imerzívny zážitok, ktorý nadväzuje na Kosmopol špecifickou formou imerzie a tematicky opäť spracúva dejiny regiónu na pozadí veľkých československých dejín druhej polovice 20-teho storočia opäť oživil kultúrny život mesta a priniesol divákom nezabudnuteľný večer.
Po úspešnej spolupráci sa pod dramaturgiu scenár a réžiu Monopolu znovu podpísalo tvorivé duo Mila Dromovich a Klára Jakubová. Za réžiu inscenácie Kosmopol získali v roku 2020 Cenu Nadácie Tatra banky v hlavnej kategórii Divadlo.
V imerznej polydráme Monopol je divák znovu ponorený v paralelných dejových líniách v školských triedach a na chodbách bývalých chemických laboratórií, ktoré sa premieňajú na zmenšený obraz historickej Banskej Štiavnice. Tento krát má na výber až z 13 -tich lokácií, na ktorých stretáva 22 hercov a viac ako 30 postáv. Diváci sa v predstavení slobodne pohybujú, a skladajú si vlastnú mozaiku príbehu dvoch rodín, učiteľskej a mäsiarskej, ktoré sú nútené žiť v jednej bytovej jednotke. Ich osudy sa tak napriek odlišnosti a vzájomnej antipatii navzájom prelínajú a eskalujú do nečakaného vyústenia.
Mila Dromovich : „Našim cieľom nebolo zopakovať Kosmopol, cielene sme sa zamerali na posunutie imerznej formy i keď sme vedeli, že vo väčšom priestore a viacerých dejových líniách bude pre diváka náročnejšie udržať niť príbehu a konzistentného zážitku. Oproti dostredivej sile ktorá fungovala v menšom priestore Eleuzíny pri Kosmopole sme cítili, že tu bude naopak platiť princíp odstredivosti, ktorý bude na diváka klásť oveľa väčšie nároky. Napokon sa však ukázalo, že diváci sú schopní dekódovať ako hlavný odkaz, tak aj príbehové nuansy a vyskladať si vlastný obraz Monopolu.“
Klára Jakubová: „Pokora a vedomie, že Kosmopol prekonáme iba ťažko, nás nakoniec ešte viac oslobodili, takže sme si tentokrát dovolili pohrať sa s divadelným jazykom a vrstvami. Monopol nie je tak striktne dobovo korektný, priznávame, že ide o divadlo a hru. Celkový dej je však viditeľne pretkaný jednou líniou, ktorá citlivo odkazuje k súčasnosti.“
Z kozmopolitných čias sa dej novej inscenácie presúva do monopolného obdobia, kedy našu krajinu ovládla jedna strana, jedna ideológia a na dlhé desaťročia obrala ľudí o slobodu, nádeje a zakorenila v ľuďoch strach sa vzoprieť a bojovať za pravdu a svoju budúcnosť..
KJ: „Načasovanie Monopolu nemohlo byť presnejšie. Tvorili sme ho jeden a pol roka a čím viac sa blížila premiéra, tým bolo mrazivejšie koľko detailov z histórie sa v tomto okamihu stáva aj súčasnou realitou. Jediné, čo môžeme našej spoločnosti priať je, aby Monopol nebol už nikdy tak aktuálny ako je to práve teraz.“
Inscenácia vznikla na základe podrobného historického výskumu, ktorý sa zameral na dejinné udalosti spojené s budovou školy a regiónom Banskej Štiavnice. Výsledkom je dielo, ktoré nielen ponúka atraktívny divadelný zážitok, ale tiež prispieva k posilneniu lokálnej kultúrnej identity a oživeniu historických priestorov. Okrem osvedčenej metódy oral history a štúdiu historických prameňov a literatúry, autorky svoje zdroje rozšířili aj vďaka spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFU), štúdiom STVR Banskej Bystrice a Slovenským banským archívom (SBA). K autenticite príbehu prispeli mnohé rozhovory s bývalými absolventmi a pedagógmi chemickej priemyselnej školy. Mnohí z nich si prišli inscenáciu pozrieť osobne, aby sa vrátili do svojich mladých študentských čias.
Absolvent strednej priemyselnej školy chemickej z roku 1967 Dušan Kordík reflektoval svoj zážitok s inscenácie :
„Veľmi si cením pripomenutie pôsobenia Jaroslava Heyrovského na priemyslovke (ktorá iná škola na Slovensku sa môže pochváliť, že na nej nejaký čas pôsobil neskorší nositeľ Nobelovej ceny?) a spomienku na Dr. Dezidera Rakšányho ako významného intelektuála, ktorého vládni komunisti vyhnali z politiky a iní, lokálni komunisti ho ukryli na chemickej priemyslovke. Som jeho žiakom, on bol na začiatku mojej medzinárodnej kariéry (môj výborný vzor a učiteľ ruštiny, angličtiny a iniciátor neskoršie zvládnutej francúzštiny), kedy som práve u neho spozoroval, že znalosť jazykov je kľúčom k takejto ceste.“
Monopol vznikol ako súčasť projektu Umenie pre školy v rámci výzvy Fondu na podporu umenia a spolu s prednáškou o divadle ukazuje mladým ľuďom spôsob, ako sa dá tvoriť a zažiť divadlo aj v regióne a na miestach, kde by ste ho nečakali.
MD: „Predstavenie hráme aj pre školy a boli sme prekvapení ako dobre si dokázali aj mladí diváci poradiť s komplikovaným dejom v paralelných líniách. Napriek tomu, že nemohli rozumieť všetkým dobovým reáliam, dokázali nasať atmosféru doby a precítiť spolu s postavami ich osudy. Reflexiu študentov sme získali pomocou dotazníkov a mali sme obrovskú radosť, keď sme pri poslednej otázke, či by chceli vidieť predstavenie ešte raz našli veľkými písmenami a výkričníkmi ovenčené odkazy ako : Jasné!, Určite! Ešte veľa krát! Tomu Verte!“
Spoluorgnizátorom projektu Monopol je Spojená škola Samuela Mikovíniho, v ktorej priestoroch sa inscenácia odohráva. Spolupráca nadobudla aj praktický rozmer v rámci zaangažovania študentov Školy umeleckého priemyslu do tvorby scénografie, kostýmov, ale aj grafického dizajnu, návrhu plagátu, či originálnych tapiet, ktoré zdobia priestory v niekoľkých herných lokáciách. Študenti v rôznych odboroch pracovali na zadaniach pod vedením svojich pedagógov a zapojenie toľkých odhodlaných ľudí dodalo tvorbe a výslednému tvaru nový rozmer.
Scénografickú supervíziu držal scénograf Tom Ciller, ktorého špecifická poetika zjednotila celkové výtvarné poňatie inscenácie. Za realizáciou stojí aj Henrich Žucha, scénograf a spoluzakladateľ Vlnoplochy. Budovanie 13. herných lokácií si vyžadovalo náročnú realizáciu a premyslené technické riešenie. Scénografia je kombináciou recyklovaných a reštaurovaných objektov, pričom mnohé z materiálov boli nájdené priamo v priestoroch školy, v ktorej sa inscenácia odohráva. Tento prístup podporuje udržateľnosť a zároveň dodáva priestoru autentickosť. Henrich Žucha stojí aj za audiovizuálnymi inštaláciami, ktoré využívajú sofistikovaný systém opravených dobových rádií a televízorov. Vizuálny a zvukový zážitok tak vytvára atmosféru, ktorá divákov prenáša do minulých dekád.
Príprava scenára a produkcie inscenácie trvala rok a pol, samotný skúšobný proces sa však odhoral v krátkom čase troch intenzívnych týždňov. 22 hercov a hudobníkov niekedy aj 14 hodín denne obetavo pracovalo na naštudovaní viac ako 200 samostatných scén, ktoré dohromady vytvorilo sieť paralelných svetov tvoriacich akýsi mikrokozmos projektu Monopol. Herecký tím pozostáva z pôvodných členov divadla Kosmopol: Štefan Martinovič, Monika Haasová, Peter Kadlečík, Andrej Šoltés, Gertrud Mária Prikler, Markéte Mede, Ján Kružliak ml, Martin Grman, Ľudmila Klimková,Henrich Žucha, Igor Kuhn a Samuel Novakovský. Nové herecké posily Janu Wernerovú, Petra Kočiša, Vlada Zboroňa a Miroslava Beňuša prizval inscenačný tím z rôznych divadelných zoskupení naprieč Slovenskom. V inscenácii účinkujú aj študenti umeleckých škôl z Bratislavy a Banskej Bystrice: Anna Suráková, Alexandra Sokolová, Ivan Králik, Michal Tomala, Nikolas Šenšel a Alžbeta Mudroňová.
Autor hudby Ján Kružliak ml. spolu s klavíristom Martinom Jánošíkom zachytili meniacu sa dobu v originálnych hudobných predeloch. Obaja aj s gitaristom Igorom Kuhnom tvorili aj živú kapelu v lokácii hotela Grand, v ktorej sa hudba stáva samostatnou atmosférotvornou vrstvou. Pod hudobnú spoluprácu sa podpísala aj Nina Rosa, ktorej originálna skladba rytmizuje vnútorný mechanizmus inscenácie..
V septembri odohral projekt Monopol 10 predstavení. Ďalšie má naplánované na jarnú a letnú sezónu v roku 2025.
Z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom projektu je Fond na podporu umenia. Partnerom projektu je Nadácia Tatra banky. Projekt vznikol vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja.
ZDROJ: Sára Šmelková
