Práve dnes, 14. apríla 2022, uplynie 15 rokov od slávnostného otvorenia novej budovy Slovenského národného divadla. Navrhli ju architekti Martin Kusý, Pavol Paňák a Peter Bauer.
Prvý impulz na stavbu novej budovy SND je ešte z roku 1959. Po mnohých peripetiách bola verejná anonymná súťaž vypísaná až v roku 1979, prišlo 53 projektov. Porota napokon vyberala zo 49, ktoré splnili kritériá. Súťaž vyhodnotili v roku 1980 a po otvorení obálok bola porota prekvapená, pretože vyhral kolektív mladých autorov, ktorí mali len niečo vyše 30 rokov, a pritom do súťaže poslali svoje návrhy už etablované a uznávané architektonické ateliéry. Samotná výstavba sa začala v apríli 1986.
Z architektonického hľadiska možno budovu aj dnes považovať za nadčasovú. Podľa autorov má navodzovať industriálny dojem: je to objekt, v ktorom sa tvorí umenie, ale sústreďuje aj všetky zložky, ktoré umožňujú divadelné umenie prezentovať, takže je v tom najlepšom zmysle slova „fabrikou na umenie“. Stavba pozostáva akoby „z dvoch domov“ spojených centrálnym schodiskom – na jednej strane je sídlo činoherného súboru a na druhej má svoj priestor operný a baletný súbor. Z exteriéru pôsobí stavba ako otvorená náruč pozývajúca divákov na návštevu stánku Tálie.
Pre divákov sú od otvorenia budovy prístupné tri divadelné sály: Sála opery a baletu s kapacitou 861 disponibilných miest pre návštevníkov, Sála činohry s kapacitou 649 miest a Štúdio pre 160 divákov. Od mája 2013 pribudol nový hrací priestor Modrý salón s kapacitou 80 miest.
Návrhov na umiestnenie novej budovy SND v Bratislave bolo niekoľko. S odstupom času môžeme konštatovať, že konečný výber miesta bol priam vizionársky. Stavba je jednou z dominánt nového moderného centra Bratislavy na ľavom brehu Dunaja v susedstve spoločensko-obchodného komplexu Eurovea.
Nová budova je obložená typickým slovenským kameňom – spišským travertínom, interiér spoločenských priestorov je vyložený kararským mramorom. Obostavaných je 262 827 m³, celková podlahová plocha je 46 776 m². Najvyššia je časť opery a baletu – 7 obslužných podlaží a 12-podlažný javiskový komín.
Architekti si rozdelili koncepciu stavby tak, že Martin Kusý a Pavol Paňák navrhovali sály a Peter Bauer bol zodpovedný za spoločenské priestory/foyer a umelecké diela. Uprostred centrálneho schodiska je jeho dielo nazvané Prameň, ktoré je na začiatku pomyselnej vodnej cesty pokračujúcej cez fontánu pred budovou a cez kaskády za komunikáciou smerom do Dunaja. Koncepcia fontány pred budovou, Tanečnice, je dielom Alexandra Biľkoviča, Iľju Skočeka st. a Petra Bauera a kaskády zo žulového kameňa navrhol Peter Roller.
V novej budove sa pod jednou strechou stretli všetky tri umelecké súbory SND, stala sa ich príťažlivým domovom. 14. apríla 2007 sa nová budova SND otvárala galavečerom v Sále opery a baletu za prítomnosti umelcov, zamestnancov divadla a prominentných hostí. Nasledujúci deň, 15. apríla 2007 bola v Sále činohry na programe legendárna Tančiareň. Pred predstavením umelci na pódiu „vypustili“ zo škatule dobrého ducha – genia loci, ktorého symbolicky priniesli z Divadla P. O. Hviezdoslava, aby tvorivosť, inšpiráciu a družnosť preniesol zo „starých priestorov“ aj do tých nových. Bol to dojemný okamih, po ktorom zaznel spontánny potlesk. Práve potlesk takmer štyroch miliónov divákov je už 15 rokov odmenou umelcom za neopakovateľné večery v hľadiskách v novej budove SND.
ZDROJ: Izabela Pažítková
