Na konci novembra sa skončilo niekoľkomesačné natáčanie filmu Havel inšpirovaného disidentským obdobím Václava Havla. „Štátnika Havla a prezidentský portrét nečakajte,“ odkazuje divákom režisér Slávek Horák, ktorý sa vďaka svojej predchádzajúcej snímke Domáca opatera dostal do výberu časopisu Variety „10 Directors to Watch“.
„Náš film je o tom, čo sa dialo predtým, o menej známej etape a menej opísanom živote. Je to dráma, ale je tam toľko vtipných a absurdných situácií, že sa často prelína s komédiou,“ opisuje Horák. „Čaká nás ešte denné dotočenie jednej scény, ale inak je film kompletne natočený a máme už dokonca aj prvý hrubý strih,“ dopĺňa režisér.
Štáb začal natáčať v auguste, film vznikal prevažne v Prahe v Ruzyňskej väznici, tvorcovia využili aj pivovar Tupadly alebo Dolní Kalnú v Podkrkonoší. Legendárny Hrádeček zastúpila podkrkonošská chalupa v Chotěviciach.
Príbeh filmu je rámcovaný augustom 1968 a novembrom 1989, dejiny sú ale iba pozadím vzťahov hlavných postáv a ich osobného života, niekedy divokého a nečakaného. Počas filmu sa mení postava aj vzhľad Václava Havla v podaní Viktora Dvořáka od ľahkovážneho a úspešného dramatika zo šesťdesiatych rokov cez bojovníka za ľudské práva v rokoch sedemdesiatych až po väzňa a potom aj vodcovskú osobnosť nežnej revolúcie rokov osemdesiatych. Podobne sa mení aj štýl filmu, čiernobielo natočené 60. roky prejdú do farby 70. rokov a potom do štýlu 80. rokov.
„Podarilo sa nám získať skvelých hercov a najlepšie bolo natáčanie súkromných scén s dvomi alebo tromi hercami. V pohľadoch, náznakoch a maličkostiach potom vznikalo napätie aj humor a ďalšie emócie. Nočnou morou však boli davové scény v interiéroch. Keď točíte dvadsať ľudí na malom priestore, všetkých je vidieť, všetci musia byť koordinovaní a bez chybičky,“ spomína na natáčanie Horák.
„Nechal som si pre túto úlohu narásť dlhšie vlasy,“ hovorí predstaviteľ Havla Viktor Dvořák. „Musím ale povedať, že už to potom na mňa bolo priveľa, obzvlášť keď sa k tomu pridalo letné počasie, začali sme totiž točiť v auguste. Ďakujem Václavovi Havlovi, že šiel pre svoje presvedčenie do väzenia a ja som sa preto musel nechať ostrihať,“ rozpráva položartom Dvořák. Nevyhnutnou rekvizitou pre väčšinu postáv sa stala cigareta, čo bola pre Viktora Dvořáka ďalšia veľká skúška: „Som odnaučený fajčiar a celkový počet vyfajčených cigariet počas natáčania bol asi desivý. Pamätám si na dva dni, keď sa mi ušli silne fajčiarske scény, a trúfam si povedať, že som si vtedy za deň zapálil asi päťdesiat cigariet, možno aj viac.“
Ohniskom filmu je silný a súčasne netradičný vzťah Václava Havla a jeho ženy Olgy, ktorú hrá Anna Geislerová: „Bola to pre mňa výnimočná úloha, je to iné, keď hráte skutočného človeka, navyše človeka, ktorého si vážite. Olga je žena, ku ktorej cítim obrovskú úctu, a potom tu zrazu stojím v župane s cigaretkou v ruke. Bolo to zvláštne a mala som z toho trochu husiu kožu.“
Martin Hofmann ako Lanďák
Výraznou a neprehliadnuteľnou postavou filmu je Havlov kamarát, herec, burič a živel Pavel Landovský, čiže Lanďák, ktorého stvárnil Martin Hofmann. „Temperamentný, odvážny a skutočný,“ opisuje Martin Hofmann svoju úlohu, na ktorú sa rovnako ako ostatní herci pred nakrúcaním poctivo pripravoval. „Prípravy boli príjemné – napozeral som si Pavla Landovského, vytváral som si nejaký celistvejší obraz jeho osobnosti. No a on bol hocičo, len nie nudný, priemerný a zameniteľný. Bol to príjemný čas strávený s Pavlom,“ dodáva herec, ktorý je svojím prejavom podobný legendárnemu búrlivákovi. „Bohužiaľ som sa s Pavlom Landovským nikdy osobne nestretol. A dosť by sa mi to teraz páčilo. Ja mám 41, on má 41 a sme vonku v nočnej Prahe. Asi by nebola nuda.“
S postavou Lanďáka je spojené množstvo vtipných situácií vo filme a z kombinácie zdržanlivého Havla a hlučného Landovského bol režisér Slávek Horák nadšený už počas nakrúcania: „Ich konflikty nás zabávali už na pľaci a chceme túto energiu z natáčania čo najviac preniesť do filmu. Chémia medzi hercami fungovala skvele, milý a slušný Viktor Dvořák tvorí s nevypočítateľným a divokým Martinom Hofmannom perfektný pár.“
Kompliment svojmu hereckému partnerovi skladá aj Viktor Dvořák: „Martin Hofmann dokáže využiť každý moment a priestor, ktorý mu jeho úloha ponúka. A keď mu dáte voľnú ruku, stane sa z neho renesančný básnik širokého gesta a rozhorčeného srdca. Nie je žiadna náhoda, že hrá Cyrana v Divadle v Celetnej. To je pre mňa Martin.“
Bára Seidlová, Stanislav Majer a Jiří Bartoška
Bára Seidlová je súčasťou ústredného milostného trojuholníka a pri natáčaní strávila veľa času s Viktorom Dvořákom, alias Havlom. „V úlohe Václava Havla je pre mňa Viktor presný. Láskavý, spravodlivý, očarujúci, neznesiteľne nerozhodný. Viktor rovnako ako Havel je zosobnením ľudskosti a pokory,“ hovorí Bára Seidlová, ktorej porovnanie má veľkú váhu. Sama sa totiž s Václavom Havlom stretla počas práce na filme Odcházení režírovanom práve Havlom. „Bol to naozaj neobyčajný zážitok. Keď niekoho vnímate ako osobnosť dramatika, spisovateľa, bojovníka za slobodu a prezidenta republiky a zrazu sa pred vami otvorí ľudská bytosť so svojimi ľudskými vlastnosťami. To odhalenie, že to nie je nadprirodzené monštrum, ale jednoducho človek,“ spomína Seidlová.
„Bára Seidlová je pre mňa jedným z najväčších prekvapení. Bola ešte lepšia, než som dúfal a tušil. Nepoznali sme sa predtým, nikdy sme spolu nepracovali a musím povedať, že bola úplne senzačná,“ dodáva Slávek Horák.
Scenár k filmu vznikal tri roky, mnohé dramatické momenty vychádzajú zo skutočných situácií a faktov. Niektoré postavy a dej však už vznikli v autorskej licencii a ide o fikciu. „Havel je hraný film, dramatizácia. Ako hovoria všetci veľkí rozprávači: ‚nikdy nenechajte stáť fakty v ceste dobrému príbehu‘ alebo zjednodušene: ‚najskôr príbeh, potom fakty‘,“ zdôrazňuje režisér Horák, ktorý je spoločne s Rudolfom Suchánkom aj autorom scenára.
Premiéra v kinách je plánovaná na leto 2020.
ZDROJ: Stanislava Borská, Bonton Film
