Židovské komunitné múzeum v bratislavskej synagóge otvára v tomto roku svoju pätnástu výstavnú sezónu. Nadväzuje v nej na projekt Znovuobjavené dedičstvo, ktorým pred desiatimi rokmi sprístupnilo odbornej aj laickej verejnosti neznáme bratislavské judaiká. Výstava Znovuobjavené dedičstvo ll pokračuje v odkrývaní zabudnutých príbehov bratislavskej židovskej komunity a návštevníci múzea si ju budú môcť pozrieť do 2. októbra.
Za uplynulých desať rokov sa pracovníkom múzea podarilo identifikovať nové predmety, ktoré významnou mierou prispievajú k poznaniu židovskej histórie Bratislavy a jej regiónu. Vďaka systematickému výskumu a partnerskej spolupráci tak môžu počas výstavy verejnosti predstaviť vzácne artefakty z múzeí, konkrétne zo SNM-Historického múzea, Slovenskej národnej galérie, Múzea mesta Bratislavy, či z Galérie mesta Bratislavy a z Maďarského židovského múzea a archívu v Budapešti.
Kurátori výstavy, Maroš Borský a Jana Švantnerová čerpali aj z vlastnej zbierky múzea a z nových akvizícií a zápožičiek z ďalších bratislavských múzeí a galérií. Pôvodná zbierka bratislavskej židovskej obce bola vyrabovaná nielen počas druhej svetovej vojny a v období socializmu, ale aj v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Dnes sa stratené predmety vracajú domov. Ide napríklad o trojicu portrétov predstaviteľov rodiny Lembergerovcov, ktoré sa objavili na viedenskom trhu s umením, alebo o register k matrike narodených, zakúpený na aukcii, ktorý kedysi patril do zbierky obce zhromaždenej Ing. Eugenom Bárkányom, o čom svedčí pôvodné inventárne číslo na prvej strane.
„Naše múzeum vzniklo, aby zbieralo a uchovávalo predmety židovskej histórie Bratislavy a jej regiónu. Tieto predmety rozprávajú príbehy, ktoré chránime pred zabudnutím. Súčasťou výstavy sú aj vzácne povojnové fotografie dvoch bratislavských synagóg, ktoré boli zbúrané v šesťdesiatych rokoch. Dnes to vnímame ako veľkú stratu kultúrneho dedičstva mesta a práve naša výstava prezentuje, ako prostredníctvom zbierkových predmetov a príbehov toto dedičstvo chránime. Veľkým priekopníkom ochrany na Slovensku bol Eugen Bárkány, ktorý v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch v synagóge na Rybnom námestí chránil zbierku judaík, ktorá je základom zbierky nášho múzea. Mnohé predmety zo synagógy sa ale stratili a práve na našej výstave ich predstavujeme ako znovu objavené dedičstvo,“ hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.
Múzeum sa od svojho vzniku v roku 2012 postupne zapísalo do povedomia nielen širšej verejnosti, ale aj členov židovskej komunity. Ich podporu a dôveru najlepšie vyjadrujú dary, ktoré v sebe nesú radostné spomienky na predvojnové spoločenské dianie, ako napríklad vlajka športového klubu Makkabea, ale aj spomienky na tragické dejiny 20. storočia zhmotnené v predmetoch dennej potreby používaných v koncentračných táboroch.
Športový klub Makkabea, ktorého vlajku uvidia návštevníci výstavy bol pýchou bratislavskej židovskej komunity. Založili ho v roku 1912 mladí židovskí športovci. Počas svojej 28-ročnej existencie klub rozvíjal športové disciplíny vrátane futbalu, tenisu, zápasenia, boxu, plávania, atletiky, šermu a stolného tenisu. Športovci Makkabee získali v Československu niekoľko majstrovských titulov. Futbalový tím klubu bol silným súperom pre ostatné miestne kluby, pričom zápasy sa často niesli v znamení antisemitských nálad. Klub postavil v Petržalke moderný štadión s kapacitou 1000 divákov, ktorý disponoval futbalovým ihriskom, centrálnym tenisovým kurtom a ďalšími dvorcami, bežeckými dráhami a sektorom pre skok do diaľky. Po pripadnutí Petržalky Nemecku v roku 1938 štadión získala Hitlerjugend. Slovenskými úradmi bol športový klub oficiálne rozpustený v roku 1940. Vlajka pochádza zo 7. februára 1935, keď sa v Bratislave konal priateľský slovensko-maďarský turnaj v boxe a zápasení. Za bratislavský tím nastúpili aj legendárne osobnosti David Unreich a zakladateľ Krav Maga Imrich Lichtenfeld.
Jedným z ústredných diel expozície múzea je veľkoformátová precízna vystrihovačka s vyobrazením ješivy, ktorú vytvoril bližšie neznámy študent prešporskej rabínskej školy. Dlho nebolo známe, že má aj svoj náprotivok. Ten bol objavený až nedávno v depozitároch Múzea mesta Bratislavy a zobrazuje cisára Františka Jozefa I. Diela sa líšia centrálnym motívom. Zatiaľ čo modlitebňa ješivy symbolizuje náboženskú autoritu, vyobrazenie cisára Františka Jozefa I. predstavuje svetskú moc. Farebnosťou, rozmermi aj kompozíciou sú obe časti rovnaké. Pozadia oboch vystrihovačiek sú si síce veľmi podobné, ale pri bližšom pohľade je vidieť odlišnosti.
Ede Kozics pôsobil ako fotograf v Prešporku od roku 1851. 1. októbra 1868 ohlásil otvorenie nového štvorpodlažného ateliéru na adrese Promenade 2, vybaveného presklenou strechou. Dnes sa na adrese nachádza sídlo veľvyslanectva USA. Pohľad na ateliér si dal ako reklamu vytlačiť aj na zadnú stranu podložiek svojich fotografií. V rámci mestskej spoločnosti bol Kozics otvorený všetkým zákazníkom vrátane členov miestnej židovskej komunity. Návštevníci výstavy uvidia fotografiu neznámej židovskej rodiny, ktorá vznikla v jeho ateliéri. Múzeum ju do svojej zbierky získalo v jeruzalemskom antikvariáte.
Súčasťou výstavy je tiež kazeta s osobnými predmetmi Amálie Kornreichovej, preživšej dvoch koncentračných táborov. Kazeta, ktorú jej spolu s hrebeňom a nožíkom k narodeninám vyrobili spoluväzenkyne, obsahuje tiež dva malé kovové prívesky, ktoré Amélii daroval po oslobodení koncentračného tábora americký vojenský lekár.
Návštevníci tiež uvidia výpis z registra miest v synagóge na Zámockej ulici, ktorú po druhej svetovej vojne využíval štát ako sklad odpadu a druhotných surovín a po jej úplnej devastácii ju napokon zbúral. Sedadlá sa v synagóge kupovali priamo od náboženskej obce a stávali sa individuálnym vlastníctvom kupujúceho, pričom výnosy z predaja pomáhali financovať výstavbu synagógy. Po zakúpení zostávalo sedadlo osobným majetkom a mohlo sa predať, vymeniť, darovať alebo dediť. Tieto presné vlastnícke práva boli zaznamenané v registroch miest v synagóge v tzv. Sitzbuch alebo „Knihe miest“. Úradný výpis z registra miest získalo múzeum kúpou na aukcii v Spojených štátoch v roku 2020.
Nová výstava obsahuje množstvo predmetov, ktoré zaznamenávajú históriu Bratislavy. Zabudnuté osudy a život niekdajšej bratislavskej židovskej komunity priblížia návštevníkom aj obrazy, fotografie, historické dokumenty, či menšie dielo kaligrafie, ktorá má v židovskej kultúre dlhú tradíciu. Kaligrafia sa prvýkrát objavila koncom 9. storočia v meste Tiberias, z ktorého sa postupne rozšírila do židovskej diaspóry v Európe.
Židovské komunitné múzeum v synagóge na Heydukovej ulici 11-13 v Bratislave je otvorené vždy v piatok a v nedeľu od 10.00 do 16:00 od 5. júna do 2. októbra 2026. Múzeum bude zatvorené 11., 13., 20., a 27. septembra 2026. www.synagogue.sk
Zdroj: Dana Freyerová
