Herečky Jana Oľhová, Táňa Pauhofová a tenorista Pavol Bršlík s klaviristom Róbertom Pechancom sa spojili v novom projekte režiséra a performera Petra Mazalána. Výsledkom je divadelná inscenácia s názvom Schwanengesang D957/Labutia pieseň, ktorá spracúva rovnomenný piesňový cyklus Franza Schuberta. V premiérovej sérii budú uvedené dve predstavenia 17. a 18. apríla v priestoroch kinosály Slovenskej národnej galérie.
Nový autorský projekt Schwanengesang D957/Labutia pieseň režiséra Petra Mazalána vychádza zo skutočného príbehu jeho sestry. Inscenácia citlivým a dokumentárnym spôsobom zobrazí osud 35-ročnej ženy s rakovinou prsníka a zároveň matky autistického dieťaťa.
„Pri tvorbe mojich autorských projektov som sa od začiatku snažil inšpirovať udalosťami, javmi a príbehmi z môjho bezprostredného okolia. Mám rád dokumentárne divadlo. Vidím v ňom cez jeho autenticitu a apelatívnosť veľký zmysel. Moja sestra má autistického syna – Felixa. Práve on sa stal mojou inšpiráciou pri prvom väčšom diele s názvom Winterreise/Zimná cesta, ktoré zarezonovalo. Koncipoval som ho ako púť opusteného človeka, ktorý ide svetom, nerozumie mu a nie je pochopený,” približuje inšpiráciu svojej tvorby Peter Mazalán.
Neskôr vznikli aj ďalšie diela inšpirované Felixom, chlapcom s poruchou autistického spektra. Jedno z nich s názvom Kindertotenlieder/Pieseň o mŕtvych deťoch, ktoré malo premiéru vlani, je tento rok nominované na Grand Prix festivalu Nová dráma.
„Najnovší projekt Schwanengesang D957/Labutia pieseň vyplynul zo sestrinej diagnózy – diagnózy s číslom D957 – rakoviny prsníka. Ona súhlasila, že ak má dielo pomôcť uvedomiť si dôležitosť prevencie, bude ochotná svoj príbeh zdieľať,” hovorí Mazalán.
Podobne ako pri projekte Winterreise/Zimná cesta, aj Schwanengesang D957/Labutia pieseň je koncipovaná ako inscenovaný koncert.
V podaní svetového slovenského tenoristu Pavla Bršlíka s klavírnym sprievodom Roberta Pechanca zaznejú piesne Franza Schuberta z cyklu Schwanengesang, ktorý je jeho posledným veľkým dielom. Chorú mladú ženu stvárni Táňa Pauhofová, jej matku Jana Oľhová.
Motívmi Schubertom zhudobnených básní sú túžba po živote, odchody a hľadanie milovaného človeka. Inscenácia piesne spája s autorským textom dramatičky Jany Bodnárovej, ktorá do nej napísala dialógy medzi matkou a ťažko chorou dcérou.
„S Janou Bodnárovou sme sa stretli a dlho sme hovorili sme o téme inscenácie. Ona sama má životné skúsenosti z rodiny so stratou blízkeho človeka, takže pre ňu bola téma závažného ochorenia veľmi osobná, a aj preto s ňou dokázala pracovať veľmi citlivým spôsobom. A treba povedať, že i keď ten príbeh je ťažký a smutný, ide z neho nádej,” dodáva Peter Mazalán.
Na projekte s Petrom Mazálánom spolupracujú: Robert Bayer (dramaturgia), Jozef Čabo, a Jan Ptačin (projekcia, svetlo), Dalibor Kocian Stroon (soundart), Peter Fröhlich a Jakub Gulyás (foto, video) a Matej Lacko (vizuál).
Cieľom projektu Schwanengesang D957/Labutia pieseň je tiež podpora osvety o preventívnych prehliadkach a ich význame pri včasnej diagnostike onkologických ochorení.
ZDROJ: Jana Alexová
