Román Nezlomené, v ktorom Emilia Hart prepletá príbehy troch výnimočných žien naprieč piatimi storočiami, ponúka strhujúci príbeh o odolnosti žien a o schopnosti prírodného sveta meniť život ľudí.
„Čitateľský zážitok umocňuje napätie a zručne vystavaná tajuplná atmosféra. Stredobodom celého príbehu je krásne podaná skutočnosť, že ženy sa silné nielen rodia, ale sa nimi aj stávajú,“ tvrdí bookhunter Roman Brandtner.
Píše sa rok 2019.
Pod pláštikom tmy ujde Kate pred násilníckym partnerom do spustnutého domčeka Weyward Cottage, ktorý zdedila po pratete. Na tú sa takmer vôbec nepamätá. V Kate postupne rastie podozrenie, že jej prateta čosi tajila. To tajomstvo striehne v dome už od sedemnásteho storočia, keď prebiehali neslávne známe honby na čarodejnice.
Vraciame sa do roku 1619.
Alta čaká na súdny proces pre vraždu miestneho farmára, ktorého na smrť ušliapalo stádo kráv. Matka ju v detstve naučila kúzla, tie však nespočívajú v čarovaní, ale v hlbokom poznaní prírody. Odlišné ženy sa však vždy považovali za nebezpečné, a keď proti nej predložia dôkazy o čarodejníctve, Alta si uvedomí, že bude potrebovať všetku svoju silu, aby sa udržala na slobode.
Rok 1942.
Vo svete zúri druhá svetová vojna a Violet je uväznená v pôsobivom, ale rozpadajúcom sa rodinnom sídle. Zviazaná spoločenskými konvenciami túži po poriadnom vzdelaní, aké sa dostáva jej bratovi, ale aj po dávno zosnulej matke, ktorá sa pred smrťou údajne zbláznila. Violet po nej našla iba dve stopy – medailón s iniciálou W a slovo „Weyward“ vyškriabané do obkladu v spálni.
Nezlomené je rozhodne zaujímavý medzigeneračný román o sile a odvahe žien, ktorý osloví najmä čitateľky. Všetky tri časové línie a osudy troch žien sa postupne prelínajú, prepájajú a všetko to dokonale do seba zapadá.
Spojenectvá medzi ženami sú najobávanejšou, najproblematickejšou a možno najväčšou transformačnou silou na planéte.
Vzrušujúce príbehy, miestami naozaj strhujúce a pútavé. Kratšie kapitoly, takže len čo dočítate o jednej žene, už sa tešíte na ďalšiu a stále dookola. Hoci ich oddeľujú stáročia, spája ich jedna niť: nielen čarodejníctvo v rodine, ale najmä prepojenie s prírodou. S hmyzom, chrobákmi, rastlinami a vranou.
Nás ženy z rodu Weywardovcov spája s prírodným svetom pevnejšie puto než ostatných ľudí. Dokážeme ho cítiť, rovnako ako cítime hnev, smútok alebo radosť. Zvieratá, vtáky, rastliny nás doň pustia a považujú nás za svoju rodinu. Preto sa nám korienky a listy tak ľahko poddávajú pod prstami a môžeme z nich pripravovať toniká, ktoré prinášajú útechu a uzdravenie. Preto zvieratá vítajú naše objatie. Preto vrany – tie, ktoré nesú znamenie – na nás dávajú pozor a plnia naše príkazy, preto ich dotyk dáva vyniknúť našim schopnostiam. Naše predkyne, ženy, ktoré kráčali po týchto cestičkách pred nami a pre ktoré ľudia ešte nevymysleli meno, neležali v neúrodnej zemi cintorína, obklopené hnijúcim drevom.
Nezlomené vyšli s nádhernou obálkou. Tajomne zelená, v strede je vrana – keď si prečítate príbeh, pochopíte, prečo. A okolo nej rôzne rastliny, listy, huby, chrobáčiky, hmyz, aj to pochopíte po dočítaní. Jednoducho úžasná obálka.
ZDROJ: Milan Bruno
