Povery verzus realita. Vraždiaci prízrak verzus četník, ktorý neverí na strašidlá. To sú lákadlá výnimočného debutu slovenského autora Stanislava Haranta – historická detektívka s charizmatickým hlavným hrdinom, četníkom Johanom Fricom nás zavedie do medzivojnového obdobia do malebného prostredia Kysúc, kde sa legendy miešajú s realitou. Pripravte sa – prízrak, ktorý trestá živých za hriechy mŕtvych – je už za dverami! Svetlonos práve vychádza vo vydavateľstve Albatros Media Slovakia na značke Lindeni.
Píše sa rok 1925. V lesoch nad Čadcou, neďaleko miesta, kde kedysi za záhadných okolností zahynul podnikavý gazda, nájde miestny osadník telo zavraždeného chlapca. Obyvatelia samoty na Vojtovskom vrchu majú v tom, kto je vrah, úplne jasno. Veria, že zabíjal svetlonos – prízrak, ktorý sa počas temných večerov zjavuje v hmle, aby trestal živých za hriechy mŕtvych. Vyšetrovaním vraždy poveria četníka Johana Frica a ten na strašidlá neverí. Napriek tomu musí preniknúť do sveta osád medzi lesmi, kde majú povery väčšiu váhu než zákon. Dokáže si zachovať chladnú hlavu na miestach, kde sa legendy miešajú s realitou, a odhaliť tajomného vraha, skôr než opäť udrie?
Ako priznáva autor, inšpirácií pre vznik knihy bolo niekoľko. Chcel napísať príbeh, ktorým by vzdal hold rodnej Čadci, kde žije a pracuje celý život. „Ďalej som v knihe chcel použiť motív svetlonosa – strašidla, o ktorom mi rozprával môj otec, keď som bol malý a ktoré je, dovolím si tvrdiť, také naše, rýdzo slovenské. A keďže môj najobľúbenejší žáner je detektívny, akosi sa mi do príbehu automaticky priplietla vražda a na scénu musel prísť Johan Fric,“ vysvetľuje Stanislav Harant. Ďalšie dôležité inšpirácie prišli od kamaráta, ktorý si ešte pamätá tradičné driapačky peria a legendy, ktoré sa počas nich rozprávajú. „Dve ma mimoriadne zaujali – jedna o vdove, ktorá vlastnila lesnú krčmu hore v kopcoch a druhá o zbojníkoch, čo sa vraj ukrývali v jaskyni v lese pod kopcom, kde teraz stojí hotel Husárik. Nasledovalo pátranie v starých knihách a archívoch, odkiaľ som si vybral ešte nejaké udalosti, ktoré mi pasovali do príbehu. Všetko som to zmixoval dohromady a vznikol Svetlonos,“ vysvetľuje Stanislav Harant, ktorého poviedky boli ocenené v literárnych súťažiach ako Jašíkove Kysuce, Poetická Ľubovňa, Pars Poetry či Literárny Kežmarok. V debutovom románe Svetlonos sa venuje regionálnej histórii severného Slovenska, miestnym poverám a temnejším udalostiam minulosti. Svoju fascináciu bytosťami z povier, životom našich predkov a detektívnym žánrom sa rozhodol pretaviť do príbehov z obdobia Prvej republiky. „O súčasnosti som písať nechcel, o stredoveku píšu iní a komunizmus mi tiež veľmi nevoňal. Tak som si povedal, že plus mínus sto rokov dozadu je dostatočne ďaleko, aby to bolo atraktívne, ale zároveň to nie je až také odlišné od doby, ktorú všetci poznáme. Najskôr som si vybral rok a až potom zisťoval ako to vtedy u nás chodilo. A keďže v škole som na dejepise veľmi pozor nedával, musel som to všetko študovať nanovo,“ smeje sa debutant. „Celkom ma potrápila kapitola, v ktorej Fric číta pitevný protokol – najväčší oriešok bol zohnať ochotného odborníka, ktorý sa na to pozrel a pomohol mi to dať do podoby, ktorá zodpovedá vtedajšej realite. Našťastie sa to podarilo,“ rozpráva Stanislav Harant o vzniku Svetlonosa. „Historický výskum až taký náročný nebol, lebo ma bavil. Nemusel som študovať úplne celú dobu, v ktorej sa odohráva dej, ale len tie aspekty, ktoré som mal v pláne v príbehu použiť. Ale stávalo sa mi veľmi často, že som rozbehnutý písal a potom sa na niečom zasekol, lebo som musel overovať, či to tak mohlo byť alebo nie. Mám rád, keď vylovím nejakú skutočnú udalosť, ktorú dokážem zapracovať do deja a inokedy ma hnevá, že nemôžem použiť nám známe veci ako napríklad mobil. Každá minca má dve strany.“
Harantov Svetlonos je napínavá historická detektívka odohrávajúca sa v slovenských horách so slovenskými hrdinami, v tajomnej atmosfére slovanských mýtov A to je lákavé…
Zdroj: Janka Tománek
