Vianočný čas je obdobím čakania. Čakania na sviatočný večer, na ticho, na malé zázraky. Pre fanúšikov Pohody však nesie ešte jeden rozmer – čakanie na ďalší ročník festivalu. Pre niekoho je Pohoda letnou istotou, malou dovolenkou, bez ktorej si leto jednoducho nevie predstaviť.
Ráno sa deti budia a otvárajú ďalšie okienko adventného kalendára. Niektorí fanúšikovia festivalu Pohoda majú však svoj vlastný – Pohodový. Čakanie na Pohodu 2026 totiž mnohým pripomína čakanie na Vianoce. Je to obdobie, keď aj obyčajné cinknutie notifikácie má svoju vlastnú mágiu.
Po skončení každého ročníka Pohody prichádza zvláštny čas. Svet ide ďalej, ľudia chodia do práce, stretávajú sa, riešia každodenné povinnosti. V pozadí však potichu beží malý festivalový motorček. Ten sa vždy naštartuje vo chvíli, keď sa na mobile objaví nové upozornenie.
Čo ak je to ono?
Ďalší headliner.
Ďalší dielik skladačky, ktorý posúva fanúšikov o krok bližšie k letu 2026.
Aj bežné dni tak dostávajú malý bonus v podobe príjemného očakávania. Pocit, ktorý pripomína otváranie ďalšieho okienka adventného kalendára. Nie je pritom potrebné neustále sledovať web festivalu či obnovovať sociálne siete. Stačí sa pousmiať pri každom „pípnutí“ notifikácie – aj keď je to niekedy len reklama, článok alebo úplná banalita. Vždy v tom však zostáva iskra zvedavosti.
Možno práve v tom spočíva čaro Pohody. Festival sa nezačína v júli, ale oveľa skôr – v drobných momentoch radosti, v krátkych sekundách očakávania. V myšlienkach na atmosféru, hudbu, ľudí a na pocit, že na tri dni sa svet zúži na rovinu, vietor, hudbu a pokoj.
A kým nepríde leto 2026, tento jemný rituál pokračuje. Čakanie na ďalšie oznámenie, ďalší „cink“ z internetu. Aj samotné čakanie je totiž pre mnohých neoddeliteľnou súčasťou festivalu Pohoda.
Zdroj: Marcela Kozlerová / okulture.sk
