Olympic sú niečo ako českí Rolling Stones. Spája ich nielen rovnaký rok vzniku (1962), ale aj fakt, že paradoxne sú už po väčšiu časť svojej kariéry v pozícii žijúcej legendy. Ale, ako pravdivo a vtipne zároveň podotkol v jednom z rozhovorov Petr Janda, Rolling Stones to zažívajú v New Yorku resp. na celom svete, Olympic sa o tom presviedča v Beroune (alebo aj v najväčšej pražskej O2 Aréne). Podobný je aj vývoj ich kreativity. Najväčšia bola v 60-ych rokoch, významná v ďalších dvoch desaťročiach a „doplnková“ neskôr. Jediný rozdiel je v tom, že „jandovci“ nahrávajú novinkové štúdiové albumy dodnes a v rokoch 2013-2015 vyšli hneď tri pod vždy s názvom začínajúcim slovom Souhvězdí (šílenců, drsňáků, romantiků).
Doterajšiu tvorbu má Olympic na audionosičoch zmapovanú takmer dokonale, na svoje si prídu aj priaznivci rôznych rarít – napr. koncertné verzie všetkých štúdiových albumov (od Želvy z roku 1968 až po posledný „predsúhviezdny“ Dám si tě klonovat z roku 2012), ktoré kapela nahrala na špeciálnych koncertoch v pražskej Malodstranskej besede. Okrem „hard“ fans však existuje podstatne väčšia skupina ľudí, ktorým stačí ku šťastiu dobre zostavený výber toho naj (lepšieho / zaujímavejšieho / populárnejšieho) od konkrétneho interpreta. A primárne pre nich je určené aj 3CD 66 nej + 1.
Celkom prirodzene nahradzuje doteraz poslednú takto ladenú bilančnú výberovku Best Of Olympic, ktorá v podobe 2CD/2LP/2MC pôvodne vyšla v roku 1993 a počet skladieb na nej osciloval od 28 (2LP verzia) až po 43 (2CD verzia z roku 2006). Tá však mapovala „iba“ obdobie rokov 1965-1990. Kým dramaturgiu „pôvodnej“ výberovky mal na starosti Miroslav Černý, teraz si ju do svojich rúk prevzal osobne Petr Janda s pomocou zrejme najväčšieho a najinformovanejšieho fanúšika kapely Oldřicha Zámostného, ktorý napísal aj hutný, informačne bohatý text doplnený výstižnými dobovými fotografiami jednotlivých zostáv.
Po kvalitatívnej stránke skvelým vydavateľským štandardom (Supraphon) je aj podrobná dokumentácia, z ktorej sa dá objaviť aj nemálo (pre mňa doteraz) neobjavených zaujímavostí, napríklad že:
– bicie k prelomovej nahrávke Dej mi víc své lásky nahral ešte ako člen Olympicu František Ringo Čech, ktorý neskôr s Petrom Jandom (vravieval mu posmešne Plešatá speváčka) viedol už ako kapelník konkurenčnej skupiny Jiřího Schelingera neľútostný konkurenčný boj – podľa mňa ho však nikdy nemyslel úplne vážne,
– legendárny Otakar Petřina ako 21 ročný nahral gitary ku skladbe Bon Soir Mademoiselle Paris,
– v nahrávkach z tej doby je počuť aj tenorsaxofón Jana Spáleného alebo banjo Ivana Mládka,
– minimálne jednou skladbou je zastúpený každý z 20 doteraz vydaných štúdiových albumov.
Ak by ste chceli vedieť ako v reále digipakové 3CD vyzerá v reále tu je naše unboxing video
CD1: 1965-1974 (26 skladieb, 78:29)
Umelecky najbohatšie obdobie, ktoré pokrýva iba 4 albumy, ale je potrebné si uvedomiť, že v tej dobe množstvo skladieb vychádzalo iba na singloch (a platí to aj o megahitoch rangu Dej mi víc své lásky či Dynamit). Zo štatistického hľadiska to vyzerá nasledovne:
1968 Želva (6 skladieb )
1969 Pták Rosomák (4 skladby)
1971 Jedeme, jedeme (2 skladby)
1974 Olympic 4 (1 skladba)
single (13 skladieb)
A ešte jedno štatistické porovnanie – ktoré skladby oproti ostatnej „bestofke“ chýbajú a ktoré pribudli:
pribudli
Mary (1966)
Sluneční píseň (1970)
Vrať mi moji hořkou lásku (1973)
Slunce (1973)
chýbajú
Psychiatrický prášek (1967)
Strážce majáku (1971)
Z môjho pohľadu nič zásadné nechýba – je možné pocitovo z nahrávok zistiť ako sa bezstarostnosť druhej polovice 60-ych rokov postupne mení na „mrchavú ťažobu“ normalizácie, ktorá sa prejavila predovšetkým v textoch (napr. hudobne výborný – textovo rozpačitý Únos). Len na tomto CD nájdeme skladby, kde kapelu dopĺňa dobový veľký tanečný orchester – (spolu ich je päť: Krásná neznámá, Strejček Jonatán, Sluneční píseň, Bon soir Mademoiselle Paris, Slzy tvý mámy). Na konci tohto obdobia sa Olympic ocitol v stave klinickej smrti, ktorú dobová tlač (Mladá fronta) dokonca aj (ne)oficiálne oznámila.
CD2: 1975 – 1985 (10 skladieb, 77:57)
Obdobie najväčšej slávy, v reále ide o obdobie 1976-1985, kedy k trojici Petr Janda, Miroslav Berka a Petr Hejduk prišla živá voda v podobe basgitaristu Milana Brouma a v tejto zostave kapela nahrala 5 albumov:
1978 Marathón (2 skladby)
1979 Prázdniny na Zemi (2 skladby)
1981 Ulice (3 skladby)
1984 Laboratoř (1 skladba)
1985 Kanagom (3 skladby)
single (9 skladieb)
Zaujímavým spôsobom sa tu dopĺňali albumová a singlová produkcia. Monotematická trilógia Prázdniny / Ulice / Laboratoř (neskôr sa k nej Olympic vrátil – v spoločnej koncertnej podobe, ktorý vyšiel v roku 2006 s DVD záznamom koncertu z pražskej vtedy Sazka, dnes O2 Areny – neskôr aj „retro“ verzia z Malostranskej besedy) do istej miery prirodzeným spôsobom potlačila klasickú singlovú pesničku. Kapela si to vynahradzovala hitmi, ktoré na legendárnej Bratislavskej lýre u poroty prepadli (osud skladieb Ty slzy dávno vpila tráva, Osmý den, Jasná zpráva nadviazal na Nebe nad hlavou či Slzy tvý mámy z CD1) a ďalšími. A je paradoxom, že skladba s ktorou napokon Olympic Bratislavskú lýru v roku 1985 vyhral (Co je vůbec v nás), sa napokon na žiadnu verziu bilančnej výberovky nedostala… Ku konci mapovaného obdobia sa prejavila únava – bubeník Petr Hejduk inklinoval k popu a napokon odišiel aby založil skupinu Balet (možno si pamätáte dobovú hitovku Hej pane diskžokej s vtedy začínajúcou Ivetou Bartošovou).
V porovnaní s 2CD bestofkou z roku 2006 sú tu nasledujúce zmeny:
pribudli
Nech to být (1977)
Ty slzy dávno vpila tráva (1978)
Nechoď dál – Město (1979)
Co všechno se může stát – Voda (1979)
Každý den – Ohlédnutí (1981)
Ten den (1983)
Roboti už jdou (1984)
Kanagom (1985)
Je to „dej“ (1985)
chýbajú
Strom (1979)
Ulice I. – Život (1981)
Moje osobné pripomienky: privítal by som Broumovu inštrumentálku Sprcha, z Laboratoře namiesto zaradených „užjdoucích“ Robotov radšej Pohlazení skoro jako láska alebo Hodná holka, škoda vyradenia Stromu z (pre mňa neprekonateľných) Prázdnin na Zemi. Ale ako zostavovateľ nemálo iných bilančných výberoviek to nepovažujem za neodpustiteľnú chybu. ?
CD3: 1986 – 2017 (21 skladieb, 77:48)
Tretie obdobie mapuje najviac vydaných (11) albumov, ktoré sú tak logicky zastúpené viac či menej symbolicky:
1986 Bigbít (2 skladby)
1988 Když ti svítí zelená (2 skladby)
1990 Ó, jé (1 skladba)
1994 Dávno (3 skladby)
1997 Brejle (1 skladba)
1999 Karavana (1 skladba)
2003 Dám si tě klonovat (1 skladba)
2007 Sopka (1 skladba)
2013 Souhvězdí šílenců (2 skladby)
2014 Souhvězdí drsňáků (1 skladba)
2015 Souhvězdí romantiků (1 skladba)
single, kompilácie, bonus (5 skladieb)
Na Bigbíte ešte (spolu)účinkoval Mirek Berka, ktorý tragicky zomrel v roku 1987 ale na viac ako 25 rokov sa zostava zafixovala v podobe Petr Janda, Milan Broum, Milan Peroutka – bicie, Jiří Valenta – klávesy. Posledná vynútená zmena nastala v roku 2013 na poste bubeníka, keď nečakane zomrel Peroutka a nahradil ho Martin Vajgl. Predčasne zomreli aj jeho predchodcovia (Petr Hejduk – 1995, Jan Antonín Pacák – 2007). Porovnávať s dramaturgiou bestofky z roku 2006 možno iba prvé tri albumy, ktoré tá ešte zachytávala:
pribudli:
Manekýny (1986)
Hry a slzy (1986)
Ať (1990)
chýbajú:
Bigbít (1986)
Můj klid (1986)
Stejskáni (1990)
Olympic od najskôr ohláseného (a veľmi čoskoro zrušeného) konca v marci 1993 si už definitívne užíva rolu žijúcej legendy, ktorej najslávnejšie skladby zľudoveli. Popri neustálom pripomínaní minulosti kapela v pomerne pravidelných intervaloch nahráva nové albumy a neustále koncertuje. Jandove pesničky si stále držia svoj jasný (hard)rockový rukopis a hoci nový repertoár už nemá „údernú“ silu z prelomu 60/70-ych resp. 70/80-ych rokov neustále najlepšie kúsky z neho „okysličujú“ najmä na koncertoch preverené istoty. Osobne mi chýba inštrumentálka Stejskání, tak trošku aj ako symbol Jandovej gitary ako hlavného poznávacieho zvuku kapely.
66 nej+1 je dôstojným a vo svojej „hmotnej“ podobe reprezentatívnym prierezom tvorby Olympicu. Navyše dnešné možnosti streamovacích / downloadových služieb umožňujú každému zostaviť si svoju vlastnú výberovku. Ja som neodolal a vytvoril som si mojich vlastných 30 nej rovnomerne rozložených po jednotlivých CD tak aby ma to bavilo počúvať vcelku a „nepreskakovať na ďalší track“:
CD1
01. Želva (1967)
02. Snad jsem to zavinil já (1967)
03. Dědečkův duch (1967)
04. Dej mi na klín oči unavený (1967)
05. Otázky (1970)
06. Dynamit (1970)
07. Agáta (1971)
08. Bon Soir Mademoiselle Paris (1970)
09. Únos (1973)
10. Slzy tvý mámy (1973)
CD2
11. Taky jsem se narodil bos (1977)
12. Ty slzy dávno vpila tráva (1978)
13. Co všechno se může stát (1979)
14. Osmý den (1980)
15. Vlak, co nikde nestaví (1980)
16. Jasná zpráva (1981
17. Okno mé lásky (1981)
18. Já (1981)
19. Je to „dej“ (1985)
20. Jako za mlada (1985)
CD3
21. Manekýny (1986)
22. Proč zrovna ty (1987)
23. Ať (1990)
24. Dávno (1994)
25. Giordano Bruno (1997)
26. Nějak se vytrácíš, má lásko (2001)
27. Svítá (2003)
28. To není snadný (2007)
29. Pane můj – rocková modlitba (2013)
30. My už jiný nebudem (2012)
Nepochybujem, že ktorýkoľvek z fanúšikov Olympicu si vie zostaviť tých svojich 30 / 60 alebo koľkoľvek naj. A všetci majú pravdu a všetci majú ten svoj správny súkromný „naj“ playlist.
titulné foto: FB Olympic
