Supraphonská séria LP reedícií albumov Jiřího Schelingera a Františka Ringo Čecha pokračuje v roku 2024 nahrávkou, ktorá síce oficiálne nemá meno, ale jej dôležitosť pre kariéru ikonického českého speváka Jiřího Schelingera je mimoriadne zásadná.
Ide o kompiláciu songov z rokov 1974 až 1976, mapujúcu Schelingerov vývoj od popíkovej hviezdy k (hard)rockovému fenoménu. Dvanástka skladieb, pre ktorú sa medzi fanúšikmi zaužívalo vďaka titulnej fotografii Otta Dlabolu pomenovanie Ovoce z naší zahrádky, je považovaná za pomyselný štart „Schelingerovej zlatej éry“. Kompilácia je zároveň vnímaná ako východiskový bod k ďalším, v predchádzajúcich rokoch na LP reedovaným a dnes už absolútne legendárnym albumom Hrrr na ně (1977) a …nám se líbí…(1979).
„Toto tretie LP, vydané na jeseň 1976, nebolo však Čechom a Schelingerom koncipované ako ucelený album, nakoľko ho zostavil redaktor Supraphonu Pavel Bartík prevažne zo singlov, vydaných v rokoch 1974–1976. Napriek tomu je rovnako, alebo možno i viac reprezentatívne, než predošlé Nemám hlas jako zvon,“ píše v úvode svojho informačne bohatého sprievodného textu, ktorý je súčasťou vnútorného balenia práve vydanej reedície, hudobný publicista Miloš Latislav.
Okrem nespochybniteľného prínosu vtedajších členov Skupiny Františka Ringo Čecha, ktorými boli gitarista Olda Říha (neskôr Katapult) či Petr Michalík (následne založil Citron) alebo Stanislav „Klásek“ Kubeš a ďalší, môžeme na „Ovocí“ predovšetkým sledovať a počuť hudobný i autorský vývoj dvoch hlavných osobností celého projektu – Jiřího Schelingera a F. R. Čecha. Zatiaľ čo Jiří Schelinger je podpísaný hneď pod piatimi skladbami, F. R. Čech tu rastie a dospieva ako textár a dokazuje, že okrem odľahčených bubble-gumových záležitostí dokáže humorne, ale už i o trochu vážnejšie tesať slová i náležite hardrockovým spôsobom.
Pre túto významnú LP reedíciu je charakteristický široký žánrový rozptyl. Keď sa ešte od pomaly prebublávajúceho hardrocku vrátime do popových vôd – treba sa pozastaviť pri (na neskorších albumoch už takmer nemysliteľnom) – a síce pri Schelingerovi v sprievode veľkých tanečných orchestrov. Skvelým príkladom za všetky počiny v tomto smere je hit Švihák lázeňský Václava Zahradníka s Orchestrom Československej televízie, ku ktorému Ringo hovorí: „Zdôveril som sa Zahradníkovi, že Schelingera nikto nepozná a usporiadatelia moju kapelu s ním nechcú. On na to: ‚budúcu sobotu hráme estrádu v Karlových Varoch, priamy prenos, ja vám napíšem pesničku‘. Stalo sa, Švihák bol vo štvrtok 1. apríla 1976 nahraný v štúdiu Břevnov (spolu s piesňou Bohuslava Ondráčka Moudrý strýček Véna) a na playback odprezentovaný v sobotu v priamom prenose z Karlových Varov. V pondelok už nám volali usporiadatelia, že toho Schelingera chcú.“
Hoci je teda Ovoce z naší zahrádky naozaj rôznofarebným hudobným koktejlom, slovami Miloša Latislava: „Celkovo vzaté, doska je to naskrz pekná.“ K tomu si pridajte tohtoročné osvieženie zvuku masteringom z pásov i zo zachovalých diapozitívov zrekonštrouvaný obal, a máte výborný prírastok do zbierky i do supraphonskej schelingerovskej série.
ZDROJ: Adriana Nievelt
