ALBUM, KTORÝ MÁM RÁD: M Efekt – Svět hledačů
V rámci tejto rubriky by som rád predstavil (zatiaľ) domáce, rozumej česko-slovenské, albumy, ku ktorým som získal špecifický vzťah. Sú to tie, ktoré môžem, a rád to aj robím, počúvať už po niekoľký „desiaty“ raz a ich počúvanie sa mi nikdy nezunovalo. Naopak, vždy mi zlepšia náladu.
Gitarový génius s plachým chlapčenským úsmevom
Radima Hladíka som naživo videl po prvý (a bohužiaľ aj posledný) raz ako gymnazista v popradskom závodnom klube Vagónky (pre mladších a mimopopradčanov rozumej kultúrnom dome s divadelnou / koncertnou sálou). Bolo to v roku 1983, kedy sa pokúšal obnoviť svoju milovanú kapelu, keď z nej postupne všetci odišli, vrátane najdlhšie pôsobiaceho parťáka – bubeníka Vlada Čecha. Otvorenými očami som hltal jeho pohyb po gitarovom hmatníku a napnutými ušami to, čo sa následne transformovalo do zvuku vychádzajúcom z reproduktorov. Tak ako z platní aj naživo to bola nádhera. Napriek neuveriteľnej prstovej ekvilibristike išla z jeho hry ľahkosť a akási samozrejmosť v zmysle „veď je to také jednoduché“. Áno, ale pre neho – gitarového génia s plachým chlapčenským úsmevom, ktorého vrchol vlastnej pódiovej exhibície bolo, že jedno sólo zahral na gitare za hlavou.
Svět hledačů – art-rock s gitarou, dvoma klávesmi a bicími
Svět hledačů bol jedným z prvých albumov, ktoré som si ako raný teenager kúpil. Fascinoval ma nielen obalom, ktorého prednú stranu tvorila maľba neskôr svetovo známeho českého výtvarníka Petra Sísa, ale aj skutočnosťou, že ho nahrala zostava, kde okrem Radima a Vlada boli aj dve silné skladateľské a spevácke osobnosti obsluhujúce navyše batérie klávesových nástrov – Oldřich Veselý a Lešek Semelka. A keďže v tom čase som naplno objavoval tvorbu Vangelisa, J-M. Jarrea či Ricka Wakemana, nehovoriac o Mariánovi Vargovi, bol som zvedavý čo z toho bude. A vyšlo z toho nádherné dielo – pre mňa najlepší album kapely ktorej názov sa postupne musel meniť v poradí: Blue Effect – Modrý Efekt – M Efekt. Možno aj preto, že najlepšie využil možnosti zapojenia spevu a vokálov do skvostných kompozícií, ktoré prekročili rámec bežnej pop-rockovej pesničky. V dobovom kontexte (písali sa roky 1978 / 1979) postavenom na zvuku veľkého tanečného orchestra to (oprávnene) znelo ako hudba z iného sveta. Sveta, ktorý na západ od našich hraníc definovali Pink Floyd, Yes a ďalší velikáni art-rocku. M Efekt sa medzi nimi, ani náhodou, nestratil.
Za krokem žen (11:44)
Táto, ťažko povediac pesnička, skôr kompozícia pochádza ešte z obdobia, kedy v kapele pôsobil slovenský basgitarista Fedor Frešo. Existuje aj televízny záznam z roku 1976, kedy mala trochu iný tvar, než aký napokon kapela nahrala na samotný album. Napokon posúďte sami.
Dôraznú Frešovu basgitaru nahradil Semelkov basový klávesový Moog, vypadlo úvodné Hladíkove sólo na akustickú gitaru a skladba ako celok vo finálnej verzii dostala lepšiu, vyzretejšiu podobu. Symbolickú taktovku si podávajú gitara a klávesy a skvele do toho zapadá aj typický vokál Veselého. Ostal text Jaroslava Hutku, s ktorým Frešo a Hladík vo februári 1976 nahrávali album Vandrovali hudci, ale v roku 1979 bol už kvôli podpisu Charty 1977 nežiadúcou osobou, takže na pôvodnom obale figuruje pod pseudonymom Daniel Macík, keď využil meno a pôvodné priezvisko svojej vtedajšej manželky.
Hledám své vlastní já (4:12)
Jediný autorský príspevok „moravskej“ zložky – Oldřicha Veselého, pravdepodobne jediná skladba Blue Effectu v histórii, v ktorej nie je Hladíkova gitara. Tak trošku už predznamenávala jeho neskoršiu tvorbu pre brnenské Synkopy, kam sa v roku 1979 vrátil. Napriek absencii gitary z albumu netrčí, nepôsobí nepatrične – aspoň pre mňa nie. A paradoxne jediná má „klasickú“ pesničkovú formu. Čo sa týka textárskej stránky odteraz preberá žezlo Pavel Vrba.
Rajky (7:15)
Aj keď sa pohybujeme v art-rockových vodách, toto je najväčší úkrok smerom k hard-rocku, skvelé je aj vokálne unisono oboch spevákov. Hlavné slovo má Hladík nielen ako autor, ale aj ako dominantný inštrumentalista. Pre mňa je úžasný, z dnešného pohľadu možno „vintage“, ale nádherný basový zvuk Moogu. Bola to parádna koncertná záležitosť nielen v dobe jej vzniku, ale aj o 30 rokov neskôr ako sa môžete presvedčiť na dvoch videozáznamoch.
Zmoudření babím létem (8:47)
Druhá strana klasického vinylového vydania patria dvom kompozíciám Leška Semelku a pre mňa je to najlepšie, čo kedy skomponoval. Tvoria vlastne jeden celok v podobe pozoruhodnej (prog)rockovej symfónie. Prvá, takmer deväťminútová časť orámovaná na začiatku i na konci skvelým Hladíkovým sólom, ponúkne vokálny „súboj“ oboch spevákov, neuveriteľne veľa podôb gitary – od dominantne rockovej až po melancholicko lyrickú. A vrstvy klávesov tvoria nádherný a nevšedný zvukový svet. Tých deväť minút prebehne pocitovo za oveľa rýchlejšiu dobu.
Zázrak jedné noci (11:49)
Záverečná časť začína šepkaným titulným sloganom – Svět hledačů. Bez mučenia sa priznávam, že textom som nikdy nevenoval prílišnú pozornosť – takže by som nevedel zopakovať žiaden z tohto albumu. Ale spĺňajú pre mňa dôležitý aspekt – nerušia ma – a ten titulný slogan sa podaril náramne. Záver albumu je pre mňa ozajstný zázrak, kde sa postupne predstavia všetci zúčastnení a vytvoria nádherný celok. Po šiestich minútach nastane zvukovo-hudobný bigbang kde si na svoje príde aj bubeník Vlado Čech a Hladík odskúša všetky možnosti svojho majstrovského nástroja (na koncertoch aj prostredníctvom sláčika). A napokon to vyústi do majestátneho finále s fantastickým „gilmourovským“ sólom a prostredníctvom éterických syntezátorov odletí do neznámeho hudobného vesmíru.
Album Svět hledačů pôvodne vyšiel vo vydavateľstve Panton v roku 1979 na vinyle a bol až do roku 1985 každoročne reedovaný. V roku 1999 vyšiel v reedícii na CD a MC aj s piatimi bonusovými skladbami Leška Semelku, na ktorých sa podieľali Hladík aj Čech (Veselý odmietol). Je medzi nimi aj víťazná lýrovka z roku 1979 Šaty z šátků, ktorá (podľa mňa) vyhrala len preto, že nebolo vtedy mysliteľné aby tretí raz za sebou vyhrala Marika Gombitová, napriek tomu že súťažila s legendárnym Vyznaním. Naposledy na fyzickom nosiči bol dostupný iba v rámci 9CD boxu Blue Effect 1969-1989, ktorý vyšiel v roku 2009 a obsahuje osem albumov a bonusové CD so singlami a raritami. Momentálne nie je dostupná aj na streamovacích službách.
A napriek tomu, že som objavil album Svět hledačů ako 15-ročný, baví ma (aj po 40 rokoch) dodnes.
Ďalšie albumy, ktoré mám rád, nájdete na tejto stránke.
