Kapela Para patrí k stáliciam festivalu Pohoda. Na trenčianskom letisku vystupovala už viackrát a niekoľkokrát festival aj otvárala. Tento rok si však po prvýkrát vypýtala koncert v posledný deň festivalu a na Orange Stage si zahrala pri západe slnka. Práve o tomto netradičnom čase, atmosfére festivalu, ale aj o nečakaných situáciách, ktoré za viac ako tridsať rokov koncertovania zažila, sme sa s Laskym rozprávali priamo na Pohode.
Para už na Pohode vystupovala v rôznych časoch. Festival dokonca niekoľkokrát otvárala a najčastejšie hrávala popoludní. Tentoraz však kapela chcela skúsiť niečo iné a termín pri západe slnka si vypýtala sama. „Nikdy sme totiž nehrali na Orange Stage pri západe slnka — to je krásny pohľad, taká zlatá hodinka,“ hovorí Lasky.
Zlatá hodinka, ktorú si kapela roky závidela
Práve takzvaná zlatá hodinka bola pre kapelu hlavným dôvodom, prečo si vybrala tento čas. V minulosti totiž sledovala iných interpretov, ktorí na Orange Stage vystupovali v piatok či sobotu večer a počas ich koncertov zapadalo slnko. Para im tento moment trochu závidela — nielen pre atmosféru, ale aj pre fotografie, ktoré z takýchto vystúpení vznikali. „Bol to náš cieľ, lebo tam sme to čaro zapadajúceho slnka nikdy nezažili,“ dopĺňa Lasky.
Tento rok navyše dostal výber termínu aj symbolický rozmer. Para oslavuje 30. výročie, rovnako ako festival Pohoda. Spojenie dvoch tridsiatok tak podľa Laskyho vytvorilo ideálnu príležitosť na koncert, ktorý mal byť trochu iný než tie predchádzajúce.
Aj keď Para prilákala na Orange Stage veľké množstvo ľudí, pre kapelu bolo tentoraz dôležitejšie samotné miesto a čas než veľkosť pódia. Chcela si jednoducho užiť moment, ktorý si doteraz na Pohode nezažila.
Výpadok elektriny, ktorý sa zmenil na spoločný spev
Po viac ako troch desaťročiach koncertovania však Lasky vie, že živé vystúpenie nikdy nejde úplne podľa plánu. Počas rozhovoru na Pohode sa preto dostal aj k spomienkam na koncerty, pri ktorých sa veci poriadne skomplikovali.
Jedna z najvýraznejších situácií sa odohrala v bratislavskom MMC. Počas koncertu tam zrazu vypadla elektrina v celej budove. Kapela zostala bez hudby aj svetiel, no publikum pokračovalo v speve. Ľudia ešte približne dve či tri minúty spievali tú istú pasáž, kým sa elektrina opäť nenahodila. Keď sa prúd vrátil, Para jednoducho pokračovala presne tam, kde prestala. „Takže v tme znela pesnička ďalej, a keď zrazu nabehol prúd, my sme pokračovali presne v tom momente, kde sme skončili,“ spomína Lasky.
Z technického problému tak vznikol jeden z momentov, na ktoré sa nezabúda. Publikum totiž namiesto čakania prevzalo iniciatívu a pokračovalo v speve. Kapela sa k nemu po návrate elektriny jednoducho pridala. „Niekedy ti zlá náhoda spôsobí dobrý moment,“ hovorí Lasky.
Spevák, ktorý musel presviedčať vlastného vyhadzovača
Podobne nečakaná situácia sa mu stala aj pri inom koncerte, tentoraz však problém nespôsobil technický výpadok, ale samotný spevák. Na vystúpenie totiž meškal približne päť minút a kapela už medzičasom začala hrať intro.
Lasky sa preto snažil dostať do budovy a pri vstupe vysvetľoval vyhadzovačovi, že ho musí pustiť, pretože je spevákom kapely, ktorá práve hrá. Vyhadzovač však jeho vysvetleniu najprv príliš neveril. „Vravím vyhadzovačovi: ‚Pustite ma, prosím vás, ja spievam s touto kapelou.‘ A on na to: ‚Nie, oni už hrajú asi päť minút.‘ Ja mu na to: ‚Ale ja som spevák tejto skupiny, viete,'“ opisuje Lasky.
Prečo sú práve nečakané momenty tie najsilnejšie
Aj takéto príhody podľa Laskyho ukazujú, čo je na živom hraní zaujímavé. Väčšina koncertu môže byť rokmi odskúšaná a fungovať podľa zaužívaného scenára, no práve nečakané situácie dokážu vytvoriť momenty, ktoré si kapela aj publikum zapamätajú. „Keď hráš koncerty rôznym ľuďom, väčšinou je to tak na sedemdesiat percent plus-mínus rovnaký koncert, deje sa to rovnako. Ale keď príde taká nechcená náhoda, z toho niečo vyplynie a je to vždy inak,“ hovorí Lasky.
A práve vtedy podľa neho vzniká skutočná výmena energie medzi kapelou a publikom. Ak sa na pódiu niečo pokazí, ľudia dokážu situáciu podržať a kapela im túto energiu následne vrátiť.
Po tridsiatich rokoch tak Para stále zažíva koncerty, ktoré sa nedajú úplne naplánovať. Niekedy je to západ slnka, inokedy výpadok elektriny alebo päťminútové meškanie. Práve tieto chvíle však často zostanú v pamäti najdlhšie.
Zdroj: LFR | redakcia
Foto: Marcela Kozlerová
