Predstavte si situáciu, že máte 13 rokov, unesie vás skrachovaný kúzelník – masový detský vrah, ktorý vás uväzní v pivnici domu. Jediné, čo sa v miestnosti okrem postele nachádza, je čierny telefón, ktorý zrazu – zazvoní. Verili by ste hlasom, ktoré vám v ňom radia, ako vrahovi utiecť? Horor Čierny telefón si môžete pozrieť v kinách už od 14. júla.
Hororové štúdio Blumhouse prináša ďalšiu lahôdku z dielne režiséra Scotta Derricksona. Trinásťročný Finney Shaw vie, že sa nesmie baviť s cudzími ľuďmi. Zvlášť teraz, keď v okolí bez stopy zmizlo niekoľko rovnako starých chlapcov. Lenže nešikovný amatérsky kúzelník, ktorému sa okolo jeho čiernej dodávky rozsypali rekvizity, určite potrebuje jeho pomoc. Že to bola lesť, Finneymu dôjde, až keď sa prebudí vo zvukotesnej pivničnej miestnosti. Sem za ním chodí únosca ukrytý pod diabolskou maskou a nosí mu jedlo. To je jediná láskavosť, ktorú voči Finneymu prejavuje. Ten vie, že musí za každú cenu utiecť, lenže zamrežované okno je príliš vysoko a za masívnymi kovovými dverami sa skrýva On. Na stene Finneyho väzenia visí odpojený čierny telefón. V deň, keď sa Finney rozhodne rezignovať, nečakane a nevysvetliteľne zazvoní. Chlapec zdvihne slúchadlo a v ňom začuje hlasy predchádzajúcich obetí vraha. Tie sa snažia Finneymu poradiť, ako z pivnice uniknúť. Sú skutočné, alebo je to len ďalšia únoscova sadistická hra?
Autorom námetu syn Stephena Kinga
Príbeh hororu Čierny telefón bol inšpirovaný poviedkou z pera Joea Hilla, na ktorú Scott Derrickson narazil náhodou: “Vošiel som do kníhkupectva v čase, kedy kniha vyšla. V tom čase som nevedel, kto je Joe, nieto ešte, že je to syn Stephena Kinga. Stál som v kníhkupectve, čítal túto poviedku a pomyslel som si: “Páni, ten chlap je skvelý!” Poviedka mala iba 20 strán, ale pomyslel som si, že koncept je fantastický a výborný nápad na film.” O pár rokov neskôr, keď som stále na poviedku nemohol zabudnúť, prišla tá správna chvíľa, aby bola pretvorená na film. Samotného autora príbehu, Joea Hilla, to zrejme dosť prekvapilo, pretože sám pôvodne chcel, aby poviedka bola románom, no nevedel prísť na to, ako rozšíriť príbeh bez toho, aby ho zaviedol na miesta, na ktoré nechcel. “Bolo fascinujúce sledovať, ako to Scott a Cargill riešia, aby dej obohatili, zväčšili a naplnili postavami, z ktorých každá má svoj vlastný príbeh a múdrosť, ktoré im museli pridať,” povedal syn Stephena Kinga, ktorý sa určite tešil, že príbehu sa následne bez zaváhania zhostilo štúdio Blumhouse, z dielne ktorého vychádzajú najlepšie horory všetkých čias. Od identických tvorcov, ako Čierny telefón, napríklad legendárny Sinsiter.
Strach 70. rokov
Tvorcovia film situujú do 70. rokov v Amerike, kedy deti žili podstatne slobodnejšie, bez menšieho rodičovského dozoru, ale možno o to častejšími boli ich záhadné zmiznutia či priam “prirodzená” prítomnosť masových vrahov detí. “Chcel som, aby ste sa v Čiernom telefóne zachytili nielen to, ako éra vyzerala alebo znela, ale aj aký bol pocit. Aby ste sa cítili ako na konci 70. rokov, keď som mal 12 – 13 rokov,” povedal Derrickson.
Režisér si v tej dobe spomína na množstvo násilia medzi deťmi, na strach tých najmladších či najslabších, ale aj na reálnu prítomnosť sériových vrahov, ako boli Manson Family, Hillside Strangler, Zodiac Killer, Son of Sam, John Wayne Gacy či Ted Bundy. „Pamätám si, že keď som chodil na základnú školu, aspoň tam, kde som vyrastal, v severnom Denveri, bola nová prítomnosť sériových vrahov,“ hovorí Derrickson. „Bola to polovica 70. rokov a každý rozprával mestské legendy o najhorších druhoch sériových vrahov. Všetky tieto hrôzy sa stali skutočnou prítomnosťou v psychike každého.”
Inšpirícia Johnom Waynom Gacym
Joea Hilla k vytvoreniu postavy sériového vraha detí inšpiroval John Wayne Gacy známy ako Killer Clown, ktorý v rokoch 1972 až 1978 zavraždil najmenej 33 mladých mužov a chlapcov. Asi práve preto, že táto skutočná postava sa živila ako nemocničný šašo, aj vrah vo filme používa rozličné masky, v ktorých sa svojim obetiam ukazuje. Možno aj tým oslovil scenár Ethana Hawkeho, ktorý priznáva, že nie je fanúšikom hororového žánru, ale napriek tomu rolu vraha odmietnuť nemohol. “Niektoré časti jeho duše sú tak zvrátene, že dokáže ospravedlniť činy, ktoré si väčšina z nás nevie ani predstaviť, nie to vykonať,” povedal na 4 Oscarov nominovaný herec, “Je ťažké hrať takú úroveň zloby, pretože to nie je možné ospravedlniť.” Najväčšou výzvou pritom pre Hawkea bolo zistiť, ako komunikovať s ostatnými hercami, keď mal na tvári neustále masku: „Keď si niekto zakryje tvár, automaticky sledujete hlavne jeho gestá. Sme naučení čítať nálady ľudí z ich tvárí, takže keď to zmizne, veci ako reč tela a energia sú to, čo okamžite začnete čítať. Bola pre mňa výzva v tomto smere pochopiť postavu. Ako stojí? Ako sa pohybuje? Aká je kvalita jeho hlasu?”
Podľa kritikov, ktorí si už film mali možnosť pozrieť, sa Hawke s rolou vysporiadal viac ako výnimočne.
ZDROJ: Perla Žinčíková
