Vzácne dobové zábery, jedinečné spracovanie, obraz udalostí, ktoré sa nikdy nemali stať – aj o tom je unikátny dokumentárny film českého režiséra Tomáša Bojara LET DOMOV. Podáva príbeh československých letcov RAF Františka Fajtla a Filipa Jánského, ktorí po tom, ako nacisti obsadili Československo, utiekli z okupovanej vlasti, aby mohli za ňu bojovať. Z Nemecka do Poľska, cez Francúzsko, boje o Britániu, do Sovietskeho Zväzu, na Slovensko a späť do oslobodenej Prahy. Odmietli ustupovať zlu a pritom sa modlili, „aby tá hnusná, svinská vojna skončila“. Výlučne archívne zábery sprevádzajú vnútorné hlasy oboch letcov, vďaka ktorým akoby dejiny ožívali. Silný autentický zážitok prináša od 27. októbra 2022 do slovenských kín spoločnosť Filmtopia.
„Keď som od Fajtlovej dcéry Jitky a Jánského ženy Zuzany dostal posvätenie k tomu, aby som na základe ich textov vytvoril celý film, jasne som si uvedomoval, aké ľahké by to bolo pokaziť a tento odkaz znehodnotiť. To som v žiadnom prípade nechcel. Rovnako tak som nehodlal zneužiť všetky tie prekrásne dochované zábery, na ktoré by som sa len ťažko zmohol vo vlastnej tvorbe – už napríklad len preto, že dnes nenakrúcame na filmový materiál,“ povedal režisér Tomáš Bojar, ktorý tohto roku dokončil aj film Zkouška umění (spolu s Adélou Komrzý), ktorý vyhral na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary 2022, v súťaži Proxima. Film LET DOMOV vošiel do českých kín pod názvom GOOD OLD CZECHS.
Jedinečný príbeh prežíva publikum cez rozprávanie dvoch vojnových letcov Františka Fajtla a Filipa Jánského (vlastným menom Richard Husmann), cez ich osobnú reflexiu vojnového života, plnú presných postrehov i vtipných situácií. Obaja sú aj veľmi vnímaví pozorovatelia ľudí a života všade tam, kde bojujú a žijú. Ich vnútorný hlas sa jedinečným spôsobom stretáva a dopĺňa s dobovými archívnymi zábermi a spolu s originálnou hudbou slovenského umelca Stroona vťahuje do príbehu a doby ako keby sa všetko odohrávalo „tu a teraz“.
„Vydali sa z Česka takmer až na príslovečný koniec sveta, aby tam mohli bojovať. Pretože mali oči na to, aby videli, všeličo si na svojej ceste všimli. A pretože sa nebáli, všeličo pozoruhodného zažili. V určitých chvíľach sa tak dostali až na samú hranu ľudskej existencie. A čo je najdôležitejšie: dokázali to reflektovať naozaj pôsobivo, ale pritom skoro vždy úplne civilne a neokázale. Človeku je tak v ich prítomnosti dobre, rozumie ich skúsenosti a cíti s nimi,“ dodal režisér.
Fajtl (20. 8. 1912 – 4. 10. 2006) a Jánský (4. 9. 1922 – 29. 7. 1987), každý po svojom, hovoria aj o veľkých drámach na oblohe, aj o tých malých, niekedy zdanlivo banálnych, ale nemenej dôležitých „drámach“ na zemi. To, ako zobrazujú vojnou zasiahnutú Európu, je veľmi autentické, zrozumiteľné a stále aktuálne.
Oficiálna synopsa filmu: Odysea českých letcov vojnovej Európy Františka Fajtla a Filipa Jánského. Dvaja statoční československí letci druhej svetovej vojny. Prvý stíhač, druhý strelec. Prvý korektný gentleman, druhý trochu „rošťák“. Obaja slúžili najprv na západnom a potom na východnom fronte. Obaja boli bez akýchkoľvek veľkých slov pripravení prinášať obete. A obaja boli aj mimoriadne citlivými pozorovateľmi okolitého sveta. Zaujímali ich veci veľké i malé, vznešené i všedné. Vo filme nás tak títo dvaja „dokumentaristi“ postupne sprevádzajú vojnovou archívnou krajinou Nemecka, Poľska, Francúzska, Veľkej Británie, Orientu, Sovietskeho zväzu a Slovenska. Ukazujú nám, aké to bolo utiecť z okupovanej vlasti, aby nacistom mohli konečne všetko „poriadne oplatiť“. Ako potom pred každým štartom museli premáhať strach zo smrti a po pristátí oplakávať padlých kamarátov, ale i oslavovať ďalší požičaný čas na zemi. Ako si postupne zvykali na život v cudzích krajinách, učili sa chápať tamojšie zvyklosti a s humorom ich reflektovali. Ako síce vytrvalo odmietli ustupovať zlu, ale ako sa už po rokoch vysilujúcich bojov aj modlili, „aby tá hnusná, svinská vojna skončila.“ Boli to ľudia skromní, neokázalí, obetaví, a pritom veľmi vtipní – skrátka naozajstní Good Old Czechs. Preletieť s nimi nepokojným vojnovým svetom je tým pádom číra radosť.
ZDROJ: Zuzana Golianová
