Slovenský režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf Martin Ťapák patril k našim najproduktívnejším tvorcom. Na konte má viacero medzi divákmi obľúbených filmových a televíznych titulov, režíroval aj komédiu Pacho, hybský zbojník(1975), ktorá v 80. rokoch minulého storočia patrila k najnavštevovanejším filmom v kinách a dodnes sa k nej diváci radi vracajú. Dnes, 13. októbra, si pripomíname Ťapákovo nedožité 100. výročie narodenia. Výber z jeho filmov ponúka študijná sála Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Filmotéka v Kine Lumière.
Od Liesku cez SND k filmu
Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v obci Liesek na Orave. Študoval herectvo na bratislavskom konzervatóriu a vyštudoval choreografiu na VŠMU. Umeleckú kariéru začínal ako herec v Slovenskom národnom divadle. V rozhovore pre časopis k DVD vydaniu filmu Rodná zem (1953) v edícii Slovenský film 40. a 50. rokov, ktorú v roku 2011 pripravili Slovenský filmový ústav a Petit Press, spomínal: „Začínal som v SND ako elév – zložil som skúšku a prijali ma hneď z prvého ročníka konzervatória. Bol som na to strašne hrdý, lebo som ušiel z kvinty gymnázia, ktorú som skončil s neveľkým úspechom.“
Po dvoch rokoch elévovania v SND vytvoril Ťapák v roku 1948 spoločne s Karolom L. Zacharom a Ivanom Terenomdivácky úspešné folklórne pásmo Rok na dedine, v ktorom ako asistent réžie riadil spevácko-tanečný komparz. Ako filmový herec debutoval v roku 1948 vo filmoch Vlčie diery, Bílá tma a Čertova stena. Skúsenosti získaval aj v umeleckom súbore SĽUK, kde v 50. rokoch ako režisér a choreograf vytvoril viaceré tanečné diela a tanečno-pohybovú inscenáciu Ežo Vlkolínsky. V rokoch 1959 až 1962 pôsobil ako režisér v pražskej Laterne magike a v rokoch 1962 a 1963 asistoval pri réžii dvojdielneho filmu Jánošík režisérovi Paľovi Bielikovi.
V nasledujúcom období nakrútil viacero televíznych filmov, v ktorých čerpal najmä zo slovenských ľudových tradícií a z klasickej i modernej slovenskej literatúry. Natočil napríklad televízne adaptácie románov Mila Urbana Živý bič (1966) a Františka Švantnera Malka (1968), poviedok Martina Kukučína Rysavá jalovica (1970), Vianočné oblátky (1977) a Mišo(1979) či Margity Figuli Horali (1974).
Pacho, hybský zbojník
K réžii prvého dlhometrážneho hraného filmu pre kiná Nevesta hôľ sa Ťapák dostal v roku 1971. O štyri roky neskôr nakrútil divácky najúspešnejšiu slovenskú komédiu a paródiu na zbojnícku tematiku Pacho, hybský zbojník podľa rovnomennej poviedky spisovateľa Petra Jaroša, ktorá čerpá z tradície ľudového humoru. V časopise k DVD vydaniu filmu v edícii Slovenský film 70. rokov z roku 2007 Ťapák spomínal: „Poznal som sa veľmi dobre s Petrom Jarošom. Vždy, keď sme sa stretli, dal mi zopár svojich poviedok. Medzi nimi som raz natrafil na jednu, ktorá sa volala Pacho, hybský zbojník. Ten názov ma zaujal a takmer okamžite inšpiroval k myšlienke nakrútiť o zbojníkovi z Hybe film voľne odkazujúci na jánošíkovskú tradíciu.“
Režisér k filmu ďalej povedal: „Vedel som ale, že tentokrát si látka žiada úplne iný pohľad. Chcel som čo najlepšie využiť zážitky, ktoré som získal ako malý chlapec a dorastajúci študent z dediny Liesek, kde sa o Jánošíkovi často rozprávalo, no dostať ich do zamýšľanej komediálnej polohy. Okrem dejiska, ktorým sa mala stať dedina Hybe, som mal na začiatku jasno ešte v jednom – v obsadení hlavnej postavy. Od prvého momentu som bol presvedčený, že Pacha nemôže hrať nikto iný ako Jožo Kroner.“ S Jozefom Kronerom Ťapák spolupracoval na viacerých filmoch.
Snímka sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom rokov 1970 až 1982, v tomto období ju videlo 843 300 divákov. Ani neskôr neupadla do zabudnutia, najmä vďaka hereckému výkonu Jozefa Kronera a pamätným dialógom Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorí kvôli vtedajšiemu zákazu činnosti nemohli byť uvedení ani v titulkoch.
Bohatá režisérska tvorba
Ťapák nakrútil dve koprodukčné filmové rozprávky Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). Z 80. rokov sú známe aj jeho adaptácie literárnych a divadelných diel: Návrat Jána Petru (1984) podľa románu Emila Dzvoníka, Skleníková Venuša (1985) podľa románu Antona Baláža, Kohút nezaspieva (1986) podľa drámy Ivana Bukovčana a Montiho čardáš (1989) podľa poviedky Viliama F. Šikulu.
Venoval sa aj divadelnej réžii. V Divadle Andreja Bagara v Nitre inscenoval muzikál Pacho sa vracia (1997) a na Novej scéne v Bratislave hru Kubo (1999). Okrem umeleckej tvorby sa angažoval aj politicky: v roku 1976 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady a v rokoch 1977 až 1980 bol ústredným riaditeľom Slovenského filmu. V roku 2007 mu udelili štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. V roku 2017 nakrútil jeho syn Marek Ťapák dokumentárny film Martin Ťapák, v ktorom mapuje dielo svojho otca ako herca, choreografa a režiséra.
Filmy v Kine Lumière a v televízii
Študijná sála SFÚ Filmotéka v Kine Lumière premieta v októbri výber z Ťapákovej režisérskej tvorby. Diváci môžu vidieť film Deň, ktorý neumrie (1974), zobrazujúci vnútornú drámu zbeha slovenskej armády, bytostne nenávidiaceho vojnu a zabíjanie, a komédie Pacho, hybský zbojník a Stratená dolina (1976) o troch priateľoch, správcoch horskej chaty, ktorí sa snažia zachrániť dolinu pred pustošivou inváziou turistov.
Licencie na uvedenie Ťapákových filmov má v súčasnosti päť televízií. Verejnoprávna STVR má licencie na hudobno-tanečný film Rodná zem, pre ktorý Ťapák vytvoril choreografiu a zahral a zatancoval si v ňom hlavnú mužskú postavu, a na filmy Nevesta hôľ, Deň, ktorý neumrie a Stratená dolina. Televízia Markíza má licencie na film Pacho, hybský zbojníka rozprávku Popolvár najväčší na svete. Televízia JOJ môže vysielať dvojdielneho Jánošíka, v ktorom si Ťapák zahral mladého Tomáša Uhorčíka a bol aj asistentom réžie. Televízia CS Film má licenciu na film Krutá ľúbosť (1978), rovnako aj Kanal1, ktorý môže vysielať aj film Hodiny (1980).
Kompletný program Filmotéky Kina Lumière na október:
https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-16321
Zdroj: Simona Nôtová | upravené redakciou
