Slovenskí diváci sa už tento štvrtok, 16. augusta, môžu prísť pozrieť do kina na napínavý thriller Dôverný nepriateľ. Redakcia stránky okulture.sk mala možnosť vidieť film už dvakrát, na špeciálnom uvedení počas 26. ročníka Art Film Fest v Košiciach a aj na slávnostnej premiére. Veľmi málo filmom sa stáva, že sa na druhé „pozretie“ páčia ešte viac ako na to prvé a v našom prípade je to práve Dôverný nepriateľ, ktorý tento atribút splnil.
Prinášame vám rozhovory s tvorcami filmu – režisérom Karlom Janákom, scenáristom a autorom námetu Ľubomírom Slivkom, kameramanom Martinom Šáchom, trikárom Michalom Křečkom a architektom Martinom Krejzlíkom. Nahliadnite s nami do zákulisia výroby filmu Dôverný nepriateľ.
Rozhovor s Karlom Janákom (réžia)
Aký je Váš osobný vzťah k inteligentným technológiám, ktoré sú ťažiskovým námetom Dôverného nepriateľa?
K umelej inteligencii mám veľmi nadšený, zvedavý a vlastne i pozitívny vzťah. A v tom je práve to nebezpečenstvo. Umelá inteligencia nám čím ďalej tým viac robí život pohodlnejším. Vďaka tomu si technológie púšťame stále bližšie do súkromia, čím si vlastne púšťame do života niečo, čo nás môže raz pomerne zásadne ohroziť. Koľko už dnes máme rôznych prístrojov, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko. Počítače, smartfóny, autá nabité elektronikou, inteligentné prístroje v domácnosti… Tieto prístroje môže ovládať inteligencia, ktorá s nami nemusí mať dobré úmysly. Keď sa vám napríklad šikovný hacker nabúra do telefónu, razom vám môže len pomocou telefónu urobiť zo života peklo – môže posielať falošné správy, mazať dôležité e-maily, upravovať váš kalendár a podobne. A teraz si predstavte, že nemáte len telefón, ale bývate v inteligentnom dome nabitom modernými technológiami. Potom stačí akákoľvek inteligencia, či už umelá alebo ľudská, aby sa vám život premenil na slušný triler… Väčšina z nás chce mať v živote stále viac moderných technológií, lenže tým si na seba pletieme bič, ktorý sa nám raz môže vypomstiť. Trochu sa zahrávame s ohňom a to ma na tom práve fascinuje. Som rád, že sme mohli natočiť film, ktorý na všetky tie rizika upozorní
Dôverný nepriateľ je film špecifický v tom, že kým sa dostane do finálnej podoby, vyžaduje si kvantum postprodukčných úprav. Čo bolo v tomto smere pri nakrúcaní Dôverného nepriateľa najväčšou režisérskou výzvou?
Najväčší problém v tomto smere bol vlastne úplne nečakaný. Pre náš príbeh bolo nutné nájsť hypermoderný luxusný dom, ktorý by bol na samote – uprostred divokej prírody. Ibaže keď si už niekto postaví taký dom, tak ho nechce mať niekde mimo civilizácie. Takže po dlhom a márnom hľadaní takého domu, sme museli nakoniec zvoliť trikové riešenie. Dom, ktorý sme pre náš film vybrali, stojí uprostred mesta, a my sme ho museli pomocou trikov zasadiť do krásneho prostredia Vysokých Tatier. To si vyžaduje pomerne náročnú postprodukciu, a tiež komplikované nakrúcanie. Najmä pretože dom je v podstate jedným z hlavných hrdinov a trikov s ním spojených je vo filme naozaj veľa. To bola pre mňa určite veľká režijná výzva. Urobiť to tak, aby diváci v kine vôbec nespoznali, že tam nejaký trik je. Ešte väčšou výzvou ale pre mňa bolo pracovať s napätím. Doteraz som sa venoval iba nakrúcaniu komédií, kde je dôležitý predovšetkým humor. Triller je ale trochu iná disciplína. Urobiť to tak, aby film pôsobil tak napínavo, ako sa od poriadneho trilleru očakáva, to bola pre mňa naozaj krásna a veľmi inšpiratívna výzva.
Ako prácu režiséra ovplyvňuje fakt, že v okamihu, keď ho nakrúca, vie, že finálna podoba filmu si bude vyžadovať ešte množstvo trikových úprav?
Chce to veľa predstavivosti. Vo chvíli, keď nakrúcate a to, čo bude dotvorené trikármi, ešte nevidíte, musíte si to predstaviť a nielen ja sám, ale musím o tom presvedčiť aj hercov.
Zvládali naši herci takýto štýl nakrúcania?
Zvládli to, aj keď niektorým veciam úplne nerozumeli, ale boli statoční. Reálne až na premiére videli určité scény dotvorené trikmi.
Ako zmenila film hudba z pera Ondřeje Gregora Brzobohatého? Akú emóciu mu dodala?
Ja som film videl x-krát v strižni a na rôznych kontrolných projekciách, a keď vidite film toľkokrát, tak už prestanete vnímať emócie, ktoré z filmu idú. Už to pre mňa bolo čisto technické. A vo chvíli, keď som to videl s Ondřejovou hudbou, vrátil sa mi opäť ten prvotný pocit. Zrazu som to začal zase prežívať, začal som sa báť, začal som sa vciťovať do tých postáv. Už som bol “zomletý” zo všetkých tých projekcií, a toto ma oživilo a vtiahlo ma to späť.
Čo titulná skladba Emmy Drobnej? Zapadla do atmosféry filmu?
Myslím si, že áno, vo filme je veľmi dôležitá. Pracujeme s ňou v priebehu celého filmu. Potrebovali sme výraznú skladbu, ktorá by bola spojená s láskou Gábiny a Vojtu, čo funguje dokonale.
Rozhovor s Ľubomírom Slivkom (námet, scenár, produkcia)
Dôverný nepriateľ je projekt špecifický zo scenáristického hľadiska – keďže jeho veľkú časť tvoria repliky Domu. Aké je pre scenáristu písať repliky takejto „špecifickej postave“?
Dialóg, resp. repliky hrdinov nie sú vo filme len na to, aby posúvali dopredu dej. Spôsob vyjadrovania, slovná zásoba, expresívne výrazy, či naopak zdrobneliny dokresľujú charaktery jednotlivých postáv…
Náš dom je stelesnením technológii, ktorých úlohou je čo najlepšie porozumieť ľuďom. Vstupujeme do éry, v ktorej nám počítač umožňuje kreovať svet. Prispôsobovať ho naším túžbam. Umelá inteligencia už nie je len akýsi múdry software. Stáva sa naším partnerom…
Náš dom hovorí. Spočiatku stroho, informatívne. Neskôr analyticky. Až po empatiu a výstupy z nej. Jeho slovná zásoba pribúda s jeho poznaním… Inak sa začína správať voči svojmu programátorovi a inak voči jeho žene. Lebo starostlivosť o domácu pani je jeho najvyššou prioritou.
Repliky domu sme nahrali vopred. Aby herci mali voči komu hrať… A zvažovali sme ďalej. Pomôžeme domu počítačom generovaným hlasom na začiatku. S tým, že plynulo prejde do ľudskej reči, vrátane emócionálnych zafarbení hlasu? Po všetkých pre a proti sme od štylizácií upustili. Prišli nám násilné. Odvádzajúce pozornosť od skutočného tajomstva príbehu: Kto dom riadi, aké myšlienky ho ovládajú? Napokon, stroj len hovorí. A s pribúdajúcim poznaním aj koná.
Ako scenárista ste podpísaný pod snímkami Cinka Panna, eŠteBák či Ferraty Dôverný nepriateľ je Vaším prvým scenáristickým počinom v žánri thriller. Ako by ste prácu na tomto scenári porovnali s Vašimi predošlými projektami? V čom bola iná?
V čase, keď sa už konečne smelo, ale zas nebolo za čo točiť vlastné filmy, som sa venoval dabingu. Napísal som dialógy napr. k Star Wars Epizoda 1, Garfieldovi, Dobe ľadovej, Bláznivým strelám a množstvu ďalších titulov z knižníc 20-th Century Fox a Paramountu. Tam niekde som sa priúčal k thrilleru, ako typicky americkému žánru. Tieto skúsenosti som v Dôvernom nepriateľovi zúročil.
Dôverný nepriateľ je latentný thriller. Jeho napätie sa ukrýva kdesi pod povrchom. A práve preto, že v príbehu rozohrávame viacero podozrivých, uchopenie jeho podstaty a s ňou aj scenáristická ponuka divákovi, prísť na všetko sám, musí byť vo filme ukrytá od začiatku. Urobili sme tak s vedomím: že áno, aj keď je to celý čas pod nosom, prekvapivý záver chýbať nesmie. Náš film je scenáristická a následne realizačná hra s napätím.
Písali ste scenár sám?
Písať som začal sám. No od istej fázy sme pokračovali spolu s režisérom Karlom Janákom. Viedla nás k tomu potreba rozhodnúť, čo vyrozprávame obrazom a naopak, čo je treba povedať… Aby sme nestratili prehľad, mali sme korkovú nástenku, na ktorej sme príbeh utriasali. Karel do neho vniesol ďalšiu potrebnú veličinu. Tempo, rytmus rozprávania, časovanie zvratov, ako aj dôsledné expozície všetkého, čo príde. Aby nakoniec, napriek poučkám a remeselným ťahom, scenár dozrieval až v priebehu nakrúcania. Tak, ako sa dá dnes z plátna odčítať, nebol hotový do poslednej klapky. Jeho definitívna podoba vznikala až v strižni. Materiál bol tak bohatý a variabilný, že nám umožňoval kreovať výsledný tvar filmu tak dlho, až kým nás dramaturgovia zo strižne doslova nevyhnali. Veríme, že v pravú chvíľu.
Koho nápad bolo osloviť Roba Rotha? Prečo ste „rolu Domu“ zverili práve jemu a ako ste spokojní s výsledkom?
Robo Roth je dlhodobo nedostatkový tovar v slovenskom filme. Ako som už svojho času spomínal, vo filme účinkuje rád, ale vyrušuje ho celý ten organizačný chaos okolo. To, že až do premiéry nemá istotu čo hral, resp. čo vo filme ostalo. Prekážajú mu zmeny termínov. Povedal by som, že divadlo má radšej. Vie, že keď vytiahnu oponu, má dve hodiny pre seba, svoje herectvo. Že nik ho nebude zastavovať, sekírovať, skúšať meniť… Osloviť ho bol producentský nápad zo slovenskej strany. Chceli sme charizmatický hlas, ktorému nie je možné odolať. A keď sme povedali Gabike, že uvažujeme nad oslovením Rotha, bola nadšená. Svojím spôsobom to spečatila. Výsledok? Ako v prípade Rotha. Vrchovato naplnil očakávania.
Hľadanie Domu prebiehalo iba na Slovensku a v Čechách? Alebo aj v iných krajinách? Ak áno, tak v ktorých krajinách?
Dom sme hľadali sami a aj prostredníctvom agentúr špecializujúcich sa na lokácie. Od severného Talianska, cez Poľsko až po pobaltské krajiny. Našli sme ho všade. Ten najlepší dokonca v Novej Lesnej pod Tatrami. Napokon sme pristúpili k návrhu českého architekta točiť pri Prahe. Z hneď niekoľkých dôvodov. Zázemie filmárskych potrieb a služieb špeciálnych efektov v Čechách. A aj samotná filmová stavba. Každý z domov potreboval stavebné úpravy. V tom našom sme sochársky ateliér dostavovali. Pôvodne tam bola terasa s grilom… A v dome obrovské akvárium, ktoré sa nám podarilo skryť. Obstavali sme ho tak, že ho nevidieť. Najdôležitejší fakt, ktorý ovplyvnil konečné rozhodovanie, bol ten, že v rámci deľby nakrúcania sme my uprednostnili, aby scény prírody a krajiny, do ktorej je dom zasadený, zostali na Slovensku. O interiér domu sme prišli, ale Tatry nám ostali. O tom je koprodukcia. O kompromisoch. Myslím, že sme to zobchodovali dobre.
Písal si niektoré postavy vyslovene na mieru vybraným hercom? Alebo s jasnou predstavou, že by ju mal hrať konkrétny herec?
Skôr herci si kládli podmienky ako by mala postava vyzerať. Dopisovali sme im to s Karlom na mieru. Ale, ak boli ich pripomienky nesplniteľné, neobsadili sme ich. Takže vlastne áno. Sitom prešli tí, ktorí si postavu osvojili. V prípade Gabiky bola jasná voľba. Oslovili sme ju na filmárskej udalosti roka. Počas jej moderovania Slnka v sieti. Stála tam na chodbe s Janom Krausom, trochu mala trému, tak som si povedal, hádam ju rozveselím…
Rozhovor s Martinom Šáchom (kamera)
Dôverný nepriateľ je filmový projekt z technického hľadiska veľmi špecifický, čo znamená, že pre kameramana je jednoznačne netradičnou výzvou…
Výzvou bolo, ako natočiť to postupne zvyšujúce sa neviditeľné napätie, strach a ohrozenie hlavnej hrdinky. “Nepriateľa“ vlastne takmer nevidíme, hlavné pocity a strachy sú sprostredkované v pocite, energii, tvári hlavnej hrdinky, v zábere a jeho atmosfére. Nemenej dôležité bolo nájsť “Dom”. Mal som určitú víziu, ukázalo sa mi, ako by mal byť dom umiestnený v krajine. O to ťažšie potom bolo ho nájsť. Tá moja ideálna vízia sa nenašla, tak som potom presadzoval verziu „Dom postaviť“. Ale to by bolo časovo i finančne príliš náročné. Nakoniec nám pomohol architekt Martin Krejzlík, ktorý si spomenul na jeden dom, ktorý bol z hľadiska charakteru ideálny. Bol však umiestnený v zástavbe domov, a tak prišli technické výzvy, ako to vyriešiť. Teda výzva, ako trikovo natočiť Dom na inom mieste než kde reálne stojí a tiež, ako za oknami reálneho domu dodať krajinu Tatier, kde sme Dom chceli mať umiestnený. A čo si budeme hovoriť, to tiež stojí veľa peňazí.
Váhali ste, či prijať ponuku nakrúcať tento film?
Keď som čítal prvýkrát scenár, hneď ma zaujal. Takže nebolo veľmi čo riešiť. Verím, že projekt si nakoniec vždy pritiahne ľudí, ktorí na ňom majú pracovať, a ja som sa dostal do štábu dosť na poslednú chvíľu. Najskôr ako pomocný kameraman, potom ako hlavný kameraman.
Námet a scenár sa mi tak páčili, že mi hneď začali prichádzať nápady, ako scenár upraviť a vylepšiť. Režisér i producent tomu boli otvorení, a tak som v scenári urobil pár úprav. V priebehu dlhého nakrúcania som si nebol istý záverom filmu, a nakoniec sa mi podarilo doň vložiť i presah a hlbší rozmer. V tom je režisér Karel Janák veľmi otvorený – poznáme sa už asi 20 rokov. Vie mi vytvoriť také prostredie, že mi potom prichádzajú nové dramaturgické nápady. A on potom niektoré, ktoré sa mu páčia, dokáže zapracovať do scenára.
Ako presne Vašu prácu kameramana ovplyvnil fakt, že ste museli pracovať s prostrediami, z ktorých veľkú časť neskôr v postprodukcii dotvárali trikári?
To, že sme dom točili pomocou počítačových trikov, teda že za oknami domu sa kompletne menilo pozadie, je náročná práca v konkrétnych reálnych podmienkach a obmedzeniach. Teória je jasná a funguje, ale v tom okamihu sa objavujú reálne problémy a komplikácie. Zaskočil nás napríklad častý dážď, ktorý zamokril modré trikové plochy za oknami a komplikoval trikovú prácu. Prekvapilo nás, že dom je extrémne presklený – prakticky všetko muselo byť schované, kamera v čiernej látke a ja pod ňou – kvôli odrazom štábu a kamery. Kvôli tomu som vo vnútri domu nemohol umiestniť žiadne filmové svetlá, nemohol tam byť žiadny člen štábu. Byl to doslova taký “zrkadlový dom”.
S režisérom sme mali veľa trikových skúseností z minulosti a baví nás to, ale takto trikovo sa nakrúca veľmi pomaly, vyžaduje si to veľa času… Natočíte jeden záber pri dome v Prahe a potom o pol roka potrebujete natočiť nasledujúci záber v Tatrách, ale počasie je úplne iné – a čo teraz? Nikto vás nenechá čakať niekoľko dní, než bude počasie rovnaké 🙂
Rozhovor s Michalom Křečkom (triky)
V prípade filmu Dôverný nepriateľ sú triky nenahraditeľnou výrobnou zložkou. Pracovali ste v minulosti na filme, kde ste robili viac trikov? Alebo je Dôverný nepriateľ z tohto hľadiska Vaším najväčším projektom?
Dôverný nepriateľ svojím rozsahom patrí určite k tým zložitejším projektom, predovšetkým svojou komplexnosťou a náročnosťou jednotlivých záberov. Naše štúdio má aktuálne hotových 53 celovečerných filmov. Dôverný nepriateľ bude svojou náročnosťou, ak sa to tak vôbec sá hodnotiť, v pomyselnom rebríčku, niekde medzi 10 až 15 pozíciou.
Koľko trikárov sa spolupodieľalo na postprodukcii filmu Dôverný nepriateľ?
Trikárov približne 15, film ale v Magiclabe prešiel rukami omnoho väčšieho množstva ľudí, nesmieme zabúdať na technické a produkčné profesie, bez ktorých by sa obrazoví postprodukcia robiť nedala. Titulky obsahujú približne 35 mien.
Odkedy – dokedy ste na trikoch pracovali? Tj ako dlho trvala Vaša práca na filme?
Práca trvala tri mesiace a iba v trikovej postprodukcii sa na projekte pracovalo približne 3500 hodín.
Boli ste prítomní aj na nakrúcaniach ako konzultant?
Áno, pri takto trikovo náročnom fime je potrebné, aby VFX supervízor bol prítomný ideálne ešte pred natáčaním v predprodukcii, kde sa hľadajú riešenia jednotlivých záberov. Pochopiteľne, pri natáčaní je nutné ustrážiť všetko tak, aby sa všetky vrstvy a podklady vôbec natočili, aby sa natočili správne a aby sa zapísali všetky potrebné informácie. Tak, aby sa každý jeden záber v následnej postprodukcii zložil bez problémov a aby nevznikali zbytočné nadnáklady.
Koľko trikov je vo filme použitých?
Projekt má presne 188 trikových záberov.
Čo bolo pre Vás na tomto projekte najnáročnejšie a prečo?
Popasovať sa v 3D tracku s použitými anamorfickými objektívmi. Tie majú krásnu kresbu a o ich výtvarnom prínose nechcem vôbec polemizovať, pre triky ale sú/boli extrémne zložité.
Rozhovor s Martinom Krejzlíkom (architekt)
Spolupodieľali ste sa aj Vy na hľadaní lokácií a na výbere Domu?
Áno, podieľal som sa ako production designer na ponuke lokácií pri výbere Domu, ale až v druhom kole výberu, keď sme začali dom hľadať a scoutovať po Českej republike, potom, keď sme sa rozhodli, že dom na Slovensku v Novej Lesnej nepoužijeme.
Tento tip, vybraný na finálny dom som navrhol ja, pretože som na tejto lokácii už v minulosti nakrúcal a stavba sa mi zdala vhodná svojou betónovou štruktúrou pre príbeh filmu. Karlovi a Martinovi, produkcii sa nápad zapáčil a bolo rozhodnuté.
Čo bolo Vašou hlavnou úlohou? Museli ste Dom nejakým spôsobom pretvoriť? Prispôsobiť? Ako by ste opísali Vašu prácu na Dôvernom nepriateľovi?
Hlavnou úlohou bolo vymyslieť možnosť zasadenia, začlenenia stavby do prostredia Tatier a prezariadiť reálne časti domu a záhrady tak, aby zodpovedali scenáru a príbehu. Na tejto lokácii Domu sa jednalo tiež o návrhy a dostavby sochárskeho ateliéru vrátane sôch v rôznych fázach vzniku, dostavbu vchodu s mrežami a dostavbu centrály s počítačmi a monitormi, ďalej o úpravu kuchyne a steny na scanovanie a triedenie potravín. Museli sme tiež dovymýšľať špeciálne efekty, ktoré boli jadrom scenára. Tiež som riešil vonkajšie úpravy, exteriér domu a bluescreeny pre postprodukciu.
Ako ovplyvní prácu a zadanie filmového architekta, keď pracuje na filme, ktorého veľká časť sú prostredia dotvárané trikármi? Museli ste napríklad Vašu prácu na tomto projekte vopred konzultovať s trikármi?
Samozrejme, než vzniknú finálne návrhy scény vyžaduje to konzultácie s postprodukciou, ktorá bude vyrábať matte painting triky. V našom prípade išlo o priehľady cez veľké sklenené plochy von a kompletné nahradenie prostredia exteriéru domu trikom. Taktiež o všechny inserty na monitory v centrále a riešenie exteriéru, oploteného pozemku domu.
Rozhovory redakcii poskytla Adriána Čahojová, Soul for Show.
