Posolstvo Dr. Alžbety Gwerkovej Göllnerovej (1905-1944) sa stalo na takmer päť rokov stredom záujmu režisérky Anny Gruskovej, ktorá jej príbeh spracovala do divadelnej autorskej hry Demokratka Erža, aktuálne aj do podoby knihy a 27. mája 2022 o 18.30 sa v Kine Lumière uskutoční bratislavská premiéra dokumentárneho filmu Žena novej doby. „Je to pre mňa love story, detektívka, rituál i expedícia za poznaním,“ hovorí o snímke režisérka. Prezidentka SR Zuzana Čaputová pred pár dňami ocenila hungaristku, slovakistku, historičku a priekopníčku demokracie pre ženy Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú Radom Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.
„Usilujem sa verejnosti sprístupniť jej príbeh a dielo. Je to môj spôsob boja proti masovému vyzdvihovaniu tzv. celebrít, či už „kultúrnych“ alebo politických. Slovensko má mnohých vzácnych ľudí, o ktorých sa hovorí málo alebo vôbec. Presadzovali hodnoty spolupráce, vzdelávania, tolerancie, poctivosti a skutočnej lásky k vlasti. Za ostentatívne deklarovanou slovenskosťou sa takmer vždy skrýva bezohľadný boj o moc a korupcia i potláčanie ľudských práv,“ povedala režisérka Anna Grusková, ktorá je zároveň autorkou scenára, námetu i výskumu.
Dokumentárny film Žena novej doby, s podtitulom Byť demokratkou nie je ľahká vec, približuje priekopníčku demokracie na Slovensku a hrdinku Slovenského národného povstania Dr. Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú, ktorá v roku 1938 prišla do Banskej Štiavnice za rodinným šťastím. Jej príbeh spoznávajú diváci/diváčky na autentických miestach, cez telá tanečníc a hercov, v spomienkach pamätníkov, analýzach vedkýň i prostredníctvom novoobjavených dokumentov a fotografií.
Ústrednú dvojicu Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú a jej manžela, významného maliara Edmunda Gwerka, stvárnila herecká dvojica Lenka Libjaková a Šimon Ferstl, ktorá účinkovala aj v spomínanej divadelnej inscenácii. V autorskom dokumente účinkujú aj tanečníci a tanečníčky Divadla Štúdia tanca v Banskej Bystrici.
“Na prvý pohľad môže pôsobiť zvláštne, že som si pre dokumentárny film o vedkyni Alžbete, ktorej najčastejšou spoločnosťou boli knihy, vybrala práve tanečný súbor. Naša hrdinka nemala figúru baletky a nie je o nej známe, že by tanec nejako vyzdvihovala. Pre mňa to však bolo úplne jasné. Tanec predsa nie je len o dokonalých postavách a rafinovaných choreografiách. Hovorí sa, že tanec je v srdci. Na škále všetkých umení pre mňa stojí najvyššie, lebo dokáže spájať telo s dušou, obsiahne celého človeka. Spája aj ľudí medzi sebou: bez ohľadu na vek, rod, národnosť… Pre mňa tanec vo filme Žena novej doby najhlbšie prepája Alžbetin svet s tým dnešným. Pasáže s tanečníkmi a tanečnicami na miestach, kadiaľ Alžbeta chodila do práce, kde učila, kde sa prechádzala, kde sa ponárala do tajchov, majú až rituálny charakter. Sú odklínaním miest, na ktorých ostali stopy krutosti a bolesti,” povedala k téme oslovenia tanečníkov a tanečníc do filmového projektu Anna Grusková.
„Cieľom projektu je priblížiť verejnosti komplikovanú a dramatickú históriu našej krajiny, jedného z jej našich najkrajších miest – Banskej Štiavnice, no najmä mimoriadne zaujímavú a progresívnu osobnosť našej kultúry a umenia Dr. Alžbetu Göllnerovú-Gwerkovú a čiastočne aj jej manžela, významného modernistického maliara Edmunda Gwerka,“ uzavrela Anna Grusková.
ZDROJ: Zuzana Golianová
