Pierre Bonnard by sa nikdy nestal slávnym maliarom bez svojej záhadnej modelky a partnerky Marthy, ktorej nahé telo sa objavilo na mnohých jeho obrazoch. Aj vďaka nej sa stal uznávaným maliarom, grafikom a spoluzakladateľom slávnej post impresionistickej umeleckej skupiny Les Nabis. Film príde do kín už 25. januára.
Keď francúzsky maliar Pierre Bonnard stretol Marthu de Méligny, netušil, že táto samozvaná aristokratka sa stane inšpiráciou a zmyslom jeho života a tvorby. Od prvej chvíle bola viac než len múzou a tvorila stredobod viac než tretiny jeho diel. V roku 1912 sa Pierre a Martha usadili v dome v Normandii, kde bol ich susedom slávny impresionistický maliar Claude Monet. Okolitá očarujúca krajina a jej atmosféra inšpirovali Bonnarda k namaľovaniu niektorých z jeho najlepších obrazov vrátane mnohých aktov s Martou. Jeho vrcholné plátna mu vyniesli označenia “maliar šťastia”, “majster intimity” a “posledný z impresionistov”. Pierre a Martha spolu dosiahli umelecké naplnenie vďaka pestrej láske odlišnej od štandardov svojej doby, láske preniknutej veľkým tajomstvom.
“Jedného dňa ma kontaktovala Pierrette Vernonová, Marthina praneter,” objasňuje vznik snímky jej režisér a scenárista Martin Provost, “Chcela, aby som nakrútil film o jej pratete, pretože cítila jej zásadnú úlohu v manželovom diele, ktorá nebola nikdy dostatočne docenená. Dalo by sa povedať, že Martha sa stala jej symbolom a fetišom, veď sa objavuje vo viac ako tretine diel jej muža. Vo verejnej mienke však ostala problémovou a manipulatívnou, kým jej praneter Pierrette ju vnímala ako ženu, ktorá sa obetovala v prospech Pierrovej práce.” Pre Martina Provosta bola táto prosba jednoznačým znamením. Celé svoje detstvo totiž strávil zaspávaním pri plagáte Marthy nakreslenej Bonnardom, ktorý doniesla jeho mama z výstavy v Paríži a zavesila mu ho do izby. “Pozeral som sa naň, keď som zaspával. Bol som príliš malý na to, aby som mu rozumel, ale niečo ma na tom obraze fascinovalo. Jeho zmyselnosť a zvláštnosť. Bol pre mňa akoby oknom do iného sveta,” spomína. Pri písaní scenára a odhaľovania ich vzťahu, lásky a tvorby, zistil veci, o ktorých predtým sám nevedel. Napríklad to, že Martha pred Pierrom tajila svoju minulosť a vytvorila si v podstate falošnú identitu, ktorú mu ukázala – napriek svojej úprimnej láske k nemu. Stiahla sa zo spoločenského života a s ňou aj Pierre, zdieľala s ním svoju lásku k samote a prírode. Sama však túžila maľovať a po boku maliara táto jej túžba rástla ešte viac. Bola ale z chudobných pomerov, jej maľovanie bolo na úrovni študentov a kým sa odhodľala naplno sa mu oddať a rozvinúť svoj talent, bolo už neskoro. Ostalo po nej približne 50 obrazov a ničivá túžba namiesto pózovania byť maliarkou.
ZDROJ: Perla Žinčíková
