Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu premietne Kino Lumière dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy(1995) o vzťahu občana a moci. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19:00 a otvorí niekoľkomesačnú prehliadku venovanú producentovi a režisérovi Marianovi Urbanovi. Súčasťou večera bude aj premiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, ktorý režíroval Juraj Nvota a ktorý pripomína 75. nedožité narodeniny Mariana Urbana.
Večer uvedie dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová.
Papierové hlavy: občan a moc v rokoch 1945 až 1989
Film Papierové hlavy sa venuje rôznym podobám porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa v ňom prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat do reality“.
Film vznikol v polovici deväťdesiatych rokov po rozpade štátneho monopolu audiovizuálnej tvorby, keď na Slovensku ešte neexistoval fungujúci systém jej podpory. Producent Marian Urban v rozhovore pre online magazín Filmsk.sk vo februári tohto roka, mesiac pred svojou náhlou smrťou, toto obdobie opísal slovami: „Bolo to existenčné ohrozenie nielen produkcie filmov, ale aj tvorivej slobody. Drvivá väčšina producentov prežívala len preto, že väčšinu aktivít a príjmov tvorili najmä rôzne alternatívne a komerčné činnosti.“
Snímkou Papierové hlavy sa slovenský film podľa Slovenského filmového ústavu prvý raz stal súčasťou európskej koprodukčnej spolupráce podporenej fondom Eurimages. Urban v rozhovore spomínal: „Pracoval som síce s rozpočtom cca 20 miliónov Sk, ale finančný vstup slovenskej strany nebol viac ako 25 percent (do 4,5 milióna Sk) a aj tie sme získali ešte pred nástupom Mečiara k moci. Podarilo sa mi však pre projekt spojiť koproducentov a partnerov z ďalších štyroch krajín a štruktúru financovania vytvorilo viac ako tridsať zdrojov z celej Európy. Napriek tomu vznikol majoritný slovenský film. Bolo to výnimočné tvorivé a producentské dobrodružstvo.“
Film mal medzinárodnú premiéru v roku 1996 na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Nyone. Získal ocenenia na festivaloch v Karlových Varoch, San Franciscu a Jamagate a Dušan Hanák za neho dostal ceny Kristián, Igric a Cenu Tatrabanky za umenie. V ankete slovenských filmových novinárov a kritikov Anketa 2000 obsadil druhé miesto v kategórii slovenský dokumentárny film. V Kine Lumière sa premietne digitálne reštaurovaná kópia zo Slovenského filmového ústavu.
Portrét Mariana Urbana z cyklu GEN
Druhou časťou večera bude premiéra dokumentárneho portrétu Marian Urban očami Juraja Nvotu z cyklu GEN. Režisér Juraj Nvota a ďalší predstavitelia slovenského filmu sa v ňom snažia vystihnúť osobnosť producenta, ktorý stál za zrodom desiatok filmov ocenených na Slovensku aj v zahraničí. Jeho tvorba sa nečakane uzavrela v marci tohto roka.
Juraj Nvota spomína: „Marian bol odvážny človek. Hoci chcel mať vždy istotu a pravdu, vedel aj riskovať. Keď som mal skoro päťdesiat rokov, nebál sa mi zveriť réžiu filmu Kruté radosti (2002). Mal odvahu stáť pri krehkom príbehu začínajúcej scenáristky a debutujúceho divadelného režiséra. Bol aj dobrý stratég. Dlho s kamarátom Jarom Filipom uvažovali o realizácii novely Muzika (2007) od Petra Pišťanka. Marian vedel, že novela má dramatický potenciál, ale vedel aj to, že ani Jaro, ani Peter nenapíšu taký dobrý scenár ako Ondrej Šulaj. Hoci mal peniaze rád, bol aj prekvapivo veľkorysý. Vždy mi umožnil k práci prizvať filmárov, ktorí ma presahovali, a tým pádom presahovali aj plánovaný rozpočet. Vážil som si ho najmä ako dramaturga.“ Nvotu pri tvorbe filmu najviac prekvapilo, že Urban „bol členom Klubu nič nerobiacich mužov“.
Vo filme vystupujú Urbanovi kolegovia a priatelia, medzi nimi Martin Šmatlák, Peter Dubecký, Zuzana Gindl-Tatárová, Patrik Pašš, Táňa Pauhofová a Scarlett Čanakyová, ale aj priatelia mimo filmárskeho prostredia a predovšetkým syn Marek Urban, tiež producent. Juraj Nvota približuje: „GEN má názov – Marian Urban očami Juraja Nvotu – preto je väčšina ukážok z našich spoluprác a jeho ikonických filmov Rivers of Babylon (1998) a najmä Papierových hláv Dušana Hanáka. Hlavnou postavou dokumentu je syn Marek, ale miniportrét rozporuplného Mariána Urbana približujem aj cez jeho najbližších priateľov a zároveň kolegov. Je skoro hmatateľné, že to neboli len priateľstvá z rozumu.“
Prehliadka filmov Mariana Urbana
Projekcia otvára niekoľkomesačnú prehliadku, ktorá predstaví Urbana ako režiséra, scenáristu, dramaturga a producenta a ponúkne jeho filmy naprieč kariérou. Nájdete v nej dokumenty, ktoré vznikli v spolupráci s Dežom Ursinym, aj diela ďalších režisérov, napríklad Vlada Balca (Rivers of Babylon, 1998), Ondřeja Trojana (Želary, 2003), Ivana Vojnára (Lesní chodci, 2003), Juraja Nvotu (Kruté radosti, 2002, Muzika, 2007, Rukojemník, 2014) a Miloslava Luthera (Spiaci účet, 2024).
Kratšiu televíznu verziu portrétu z cyklu GEN odvysiela STVR v pondelok 16. novembra o 19:55 na Dvojke, presne v deň Urbanových nedožitých narodenín.
Zdroj: Simona Nôtová | upravené redakciou




