Vyšetrovateľka Lucia Guerrero čelí v najnovšom románe bestsellerového autora Bernarda Miniera novým vládcom sveta, gigantom, najbohatším a najmocnejším mužom planéty. Dá sa proti takýmto súperom presadiť spravodlivosť? Kniha Praskliny je podľa vydavateľa mrazivým pohľadom na bezhraničnú moc Ameriky Donalda Trumpa. Práve vychádza vo vydavateľstve Albatros Media Slovakia na značke Lindeni v slovenskom preklade Márie Gálovej.
V origináli vyšiel román pod názvom Ruptures vo francúzskom vydavateľstve XO Éditions v marci 2026.
Pondelok 28. apríla 2025. Španielsko ochromí najväčší výpadok elektriny v jeho dejinách. Emma Boschová, riaditeľka španielskej pobočky spoločnosti StarCo, sa ponáhľa k lôžku svojho otca, ktorého život závisí od dýchacieho prístroja. Nikdy k nemu nedorazí. V Spojených štátoch nájdu telá viacerých spolupracovníčok slávneho miliardára Miltona Gaila, výstredného a geniálneho zakladateľa spoločnosti StarCo. Všetky boli tehotné.
Je to začiatok mimoriadneho vyšetrovania, ktoré Lucia Guerrero povedie na oboch stranách Atlantiku, v prísne tajných továrňach, kde vzniká súčasnosť aj budúcnosť miliárd ľudí. Čaká ju nezabudnuteľný stret s mužom, ktorý si podmanil Zem aj vesmír.
Miliardár, ktorý pripomína Elona Muska
Bernard Minier priznáva, že predlohou jeho literárneho megalomanského miliardára Miltona Gaila bol reálny človek, Elon Musk. V jednom z rozhovorov povedal: „Áno, otvorene priznávam, že mi poslúžil ako predloha. Moja postava Miltona Gaila priviedla planétu do éry elektromobilov, spôsobila revolúciu v súkromnom dobývaní vesmíru, vďaka svojej sociálnej sieti má takmer mesiášske črty, je najbohatším človekom na svete a vizionárskym géniom – no zároveň tyranským vodcom a megalomanským večným dieťaťom.“
Bernard Minier hovorí: „Ujasnime si však jednu vec: Milton Gail je fikcia. Rovnako ako Hannibal Lecter, hoci sa Thomas Harris inšpiroval skutočnými sériovými vrahmi. A Dracula je tiež výmysel, hoci pripomína istého Vlada Tepesa, valašského vojvodu z 15. storočia. Ako by nás takáto postava nemohla fascinovať a zaujímať? Musk a Gail nielenže menia pravidlá hry, ale spolu so svojimi technologickými ‚kolegami‘ menia celý svet! A vďaka umelej inteligencii zároveň rozhodujú o osude ľudstva bez toho, aby sa nás pýtali na názor, pretože ideologicky odmietajú demokraciu. Chcú absolútnu technologickú, finančnú, ekonomickú, politickú, ideologickú aj kultúrnu nadvládu. Zo svojich technologicky vyspelých pevností chcú určovať, ako budeme pracovať, ako budeme získavať informácie, komunikovať, zamilovávať sa, starať sa o seba, rozhodovať sa, a dokonca aj to, ako budeme žiť a myslieť. Technológie im dnes skutočne poskytujú túto desivú moc. Najzaujímavejšie na tom však je, že všetko sledujeme Luciinými očami. Jej pohľad pritom môže byť aj váš či môj, pretože prežíva rovnaký šok, rovnaký zmätok a rovnakú úzkosť, aké cítime všetci.“
Kritika neobmedzenej moci Ameriky
Minier sa už v minulosti venoval spoločenským či politickým témam, tentoraz podrobuje tvrdej kritike neobmedzenú moc Ameriky. Francúzsky spisovateľ upozorňuje: „Dnes máme dve Ameriky, ktoré sa navzájom nenávidia. Je to paranoidná, konšpiračná krajina, v ktorej sa moc všemožne, dokonca aj nezákonnými prostriedkami, pokúša umlčať tlač a na základe falošných obvinení väzniť svojich odporcov vrátane bývalého riaditeľa FBI. Pokúša sa manipulovať voľby a systematicky ničí piliere americkej demokracie.“
Dodáva: „Prezident uráža a ohrozuje každého, kto ho kritizuje, ponižuje a zastrašuje dokonca aj svojich spojencov, klame, akoby sa nechumelilo, a správa sa ako vrtošivý, precitlivený tyran. To všetko slovníkom a s mentálnym vekom desaťročného dieťaťa. Ešte pred dvoma rokmi by sme niečo také považovali za nepredstaviteľné!“
Aj napriek ťaživej dobe si Minier myslí, že literatúra pomáha osvetľovať realitu. Bernard Minier hovorí: „O tom by sa dala napísať celá dizertačná práca! Literatúra – a nielen kriminálna – sa snaží zachytiť mnohotvárnosť a protirečivosť reality. Je pravým opakom ideológie, ktorá všetko zjednodušuje.“
Ako knihu prijala kritika
Podľa vydavateľa nový román pozitívne prijala aj francúzska literárna kritika. Denník Le Figaro napísal: „Povedzme si to jasne: Bernard Minier splnil svoj zámer a prostredníctvom fikcie sa pustil do aktuálnej, fascinujúcej a znepokojujúcej témy – prudkého rozvoja umelej inteligencie v spojení s robotikou. Viac prezrádzať nebudeme. Ako nedávno poznamenal jeden z vynikajúcich kritikov kriminálnej literatúry, Praskliny sa čítajú trochu ako román o Jamesovi Bondovi. To vôbec nie je na škodu, práve naopak, no dobre to vystihuje charakter knihy. Od vyšetrovaní Martina Servaza, a dokonca aj od prípadov, ktoré Lucia riešila v Španielsku, má tento román poriadne ďaleko.“
Zdroj: Janka Tománek | upravené redakciou
