Celovečerný dokumentárny film Apoleny Rychlíkovej Hranice Európy sleduje novinárku Sašu Uhlovú, ktorá opúšťa svoju rodinu a spoločne s miliónmi ďalších východoeurópskych pracovníkov sa stáva lacnou pracovnou silou v Západnej Európe. Film bude mať premiéru 30. mája.
V Nemecku na farme, v írskom hoteli alebo ako opatrovateľka vo Francúzsku. Všade tam skúša Saša Uhlová na vlastnej koži osudy tých, ktorých prácu na každodennej báze potrebujeme. Aká je však reálna cena, ktorú Európa platí za zle nastavenú pracovnú migráciu? Aké sú osudy a motivácie tých, ktorí ju vykonávajú? A prečo od ich zle nastavených pracovných a mzdových podmienok väčšinou iba odvraciame zrak? Na otázky, ktoré kladie film, ale aj tie, ktoré by radi položili diváci, odpovie režisérka filmu Apolena Rychlíková a slovenský producent filmu Peter Kerekes, po projekcii filmu, 5. júna o 19.00 v A4 – priestore súčasnej kultúry v Bratislave. Film Hranice Európyuvidia diváci v našich kinách vďaka distribúcii spoločnosti Filmtopia.
„Hranice Európy je fascinujúci film o živote námezdných robotníkov v Európe. Režisérka v utajení a prezlečení filmuje skrytou podmienky, v ktorých pracujú. Napriek ťaživým situáciám má film v sebe humor,“ hovorí producent filmu Peter Kerekes.
Príbeh Saši, zobrazený vo filme Hranice Európy v sebe obsahuje niekoľko rovín. Je to rovina novinárskej práce a osobného nasadenia, ktorá prináša svoje obete. Saša doma nezanechala iba svoje štyri deti a priateľov, ale aj ťažko chorého otca. Rozhodla sa, že rovnako ako pracovní migranti nemôže mať na výber. Oni tiež nemajú. Druhou rovinou je rovina sociálnych nerovností v dnešnej Európe. Skúsenosti, ktoré Uhlová pozbierala, odkrývajú bolestivý rozpor medzi Východom a Západom. Medzi bohatými krajinami a tými chudobnejšími. Ukazujú, že postavenie pracujúcich migrantov je jedným z tých najviac zraniteľných. Že sa Západ až príliš samozrejme spolieha na ich prácu a keď nastanú problémy, ako pred rokmi v Británii, urobí z nich terč nenávistných politických kampaní. Akoby to neboli ľudia so svojimi snami, potrebami, s vlastnou dôstojnosťou. Film, ktorý tvorcovia nakrúcali viac ako dva roky hovorí o jednej zásadnej skúsenosti. Skúsenosti tých, ktorí bývajú neviditeľní, a to napriek tomu, že s výsledkami ich práce sa denne stretávame. Kedykoľvek jeme ovocie alebo zeleninu z veľkých európskych fariem, kedykoľvek si líhame do starostlivo ustlanej postele v niektorom z drahých hotelov, kedykoľvek nechávame opatrovateľku, na ktorej mzdu a pracovné podmienky sa bojíme spýtať, starať sa o našich rodičov alebo blízkych. Hranice Európy sú odrazom sveta, v ktorom žijeme, aj keď pred ním máme tendenciu neustále zatvárať oči.
„Priala by som si, aby diváci, ktorí uvidia náš film, dostali priestor pre zamyslenie sa nad nerovnosťami, nad svetom, ktorý navzdory všetkému tomu pokroku nevie byť ani základne spravodlivý. Priala by som si, aby v nich náš film prebúdzal solidaritu a empatiu s tými, ktorí nemali v živote veľa šťastia, alebo sa iba narodili do krajín, ktoré na tom sú štrukturálne zle,“ hovorí režisérka filmu Apolena Rychlíková.
Film Hranice Európy nadväzuje na celovečerný debut Apoleny Rychlíkovej Hranice práce, ktorý nakrútila v roku 2017 v spolupráci s Hypermarket Film a Českou televíziou. Aj v ňom sledovala novinárku Sašu Uhlovú, ako na seba berie rolu pracovníčky v “zabúdaných” sektoroch, v prácach, ktoré sú dôležité, ale človek sa nimi neuživí. Uhlová sa v ňom a pol roka stala predavačkou v supermarkete, práčkou v nemocnici a pracovníčkou v hydinárni. Film Hranice práce zmenil českú diskusiu o pracovných a mzdových podmienkach v Česku. Tvorcovia si zároveň uvedomili hranice vlastnej filmovej a novinárskej práce v zobrazovaní pracujúcej migrácie. Rozhodli sa pre ďalší film o ľuďoch z Východu, ktorí hľadajú svoje pracovné šťastie na Západe.
„Investigatívna práca donúti Sašu na niekoľko mesiacov opustiť svoje malé deti, manžela a nevyliečiteľne chorého otca. Jej otec Petr Uhl, novinár, ľudskoprávny aktivista a hovorca Charty 77, Sašu povzbudzuje, aby napriek okolnostiam odišla, pretože etický aspekt jej poslania je tak silný, že si zaslúži osobnú obeť. Saša sa vydáva na svoju misiu a všíma si, že v západnej Európe sú v podobnej situácii statisíce sezónnych pracovníkov. Aj oni sa nemôžu postarať o vlastné deti a chorých rodičov, aj oni pracujú v európskych sweatshopoch a spia na posteliach z dosák, v preplnených ubytovniach. Saša tak poukazuje na paradox, ľudia opúšťajú svojich chorých rodičov, aby sa starali o chorých rodičov iných, ktorí sú príliš zaneprázdnení vlastnou prácou a nemôžu sa o nich starať sami,“ uzatvára producent Filip Remunda z Hypermarket Film.
ZDROJ: Dana Freyerová
