20. septembra na galavečeri v bratislavskom Mestskom divadle Pavla Országha Hviezdoslava budú odovzdané Ceny Slovenského zväzu autorského (SOZA) za rok 2017. Redakcia okulture.sk pripravila rozhovory s viacerými nominovanými umelcami. Päťkrát po sebe získal Cenu SOZA ako najhranejší autor-skladateľ Ivan Tásler a je v trojici najlepších aj teraz.
Ako vnímaš Ceny SOZA v kontexte všetkých ocenení, ktoré si doteraz získal?
Pre mňa sú veľmi dôležité až výnimočné – pretože sú „len moje“, všetky tie ostatné ceny sa týkajú skupiny IMT Smile. Cena SOZA je o mojich piesňach a veľmi si vážim, že už vyše dvadsať rokov je o ne záujem, nielen vo fanúšikovskej základni, ale aj aj medzi medzi hudobnými dramaturgami. Je to pre mňa naozaj vždy veľká česť.
Komponuješ už viac ako dvadsať rokov. Zmenila sa za ten čas nejako Tvoja tvorba?
Pre mňa je vždy ten moment keď vznikne pieseň taký malý zázrak, pretože ja nie som ten typ skladateľa, ktorý ju vie zložiť na počkanie. Skôr čakám na nejaký impulz niekde zhora a vtedy do toho idem. Niekedy aj celé mesiace sa mi nepodarí zložiť nič a vtedy rozmýšľam či a kedy príde ten nápad, je to veľká neistota. Mal som aj dokonca aj taký rok, že som nezložil žiadnu pieseň. Niekde čítal že podobný problém majú mnohí aj svetoví autori, tuším Sting niečo také tiež písal, a vtedy som si uvedomil, že asi v tom nie som sám. Zo začiatku som z toho mal takú trošku depku – viacerí mi hovorili „no asi si sa už vyčerpal, veď si zložil aj Müllerovi aj Kirschnerovej, už asi nemáš nič na sklade“ – že možno naozaj som sa už vypísal, Ale snažím sa takto nemyslieť, snažím sa vnímať aj rôzne nové momenty ktoré prichádzajú v mojom živote, snažím sa inšpirovať rôznymi ľuďmi, kultúrami a myslím si, že aj to robí svoje. Možno to je ten posun, že sa snažím neustále si rozširovať nielen hudobný, ale aj spoločenský a kultúrny obzor, čo je pre mňa ako skladateľa podstatné.
Ako vyzerá Tvoja spolupráca s textárom Vladom Krauszom?
Je čarovná, pretože už spolupracujeme viac ako 20 rokov a pritom nie sme v takom kontakte aby sme sa bavili spôsobom, že “Vlado, teraz mám takú pieseň a chcel by som aby tam bolo to a to”, vôbec takto nekomunikujeme. Zvyčajne mu pošlem nejaké demá a on ich otextuje, ale veľakrát je to aj naopak, že on mi pošle voľné texty a ja ich potom zhudobním – je to tak pol na pol. Mám pocit, a to sa mi hlavne na tom našom vzťahu páči, že aj on tvorí podobne ako ja, že to prichádza niekde zhora alebo neviem akým spôsobom a že to naše prepojenie nie je také náhodné. Veľmi si vážim, že dokáže písať slová, ktoré ako keby išli zo mňa, čo vzhľadom na to, že naozaj nie sme v kontakte, nevieme o sebe tak strašne veľa a vidíme sa tak pár krát do roka. Stále si neviem vysvetliť ako je to možné, keď mi príde mail od Vlada, pozriem sa na to a vravím si, že to nie možné ako to cítil, ako vedel, že som práve v takej nálade a presne také niečo by sa mi hodilo Vždy si to užívam, s každou novou platňou, každou jednou novou piesňou.
Päť rokov za sebou získala Ceny SOZA autorská dvojica Tásler – Peteraj. Neuvažoval si nad spoločnou skladbou?
Ja si pána Peteraja veľmi vážim. Je to fantastický textár a máme, myslím si, aj veľmi pekný vzťah. Nikdy na to nezabudnem ako sme sa raz stretli na jednej dovolenke v Turecku. Len tak sme spolu v mori stáli, trošku sa v ňom pohybovali a viac ako hodinu sme sa zhovárali o rôznych veciach. Bol to pre mňa veľký zážitok a zdá sa mi, že sme sa aj o niečom takom bavili, že som mu aj niečo také navrhol, ale zatiaľ k tomu nedošlo. Ale bol by som veľmi rád, keby sa nám podarila taká spolupráca.
Aký je vzťah Ivan Tásler – SOZA, z Tvojho pohľadu?
Ja som zvyčajne v živote a vzťahoch trošku taký “hrrr hrr” a možno niekedy viac ako by som mal. V prípade SOZA sa snažím byť zdržanlivý a aj pri mnohých problémoch, ktoré mala a ktoré sa objavili v médiách a dostala sa vtedy aj do nie práve najlepšieho svetla, Myslím si, že by bolo veľmi dobré aby ľudia a celá spoločnosť chápala čo je vlastne jej funkciou. Aby nevznikali nejaké dezinformácie, že je to len „krutý vyberač nelegálnych peňazí“. Neraz, keď som tú cenu dostal, sa ma ľudia pýtali, za čo som ju dostal a musel som im to celé vysvetliť. Mrzí ma, že SOZA v minulosti nemala najlepšie meno, ale mám pocit, že za posledné roky sa to zlepšuje. Aj ja sa snažím tomu trochu pomôcť, hovoriť a vysvetľovať veci, aby lepšie chápali nielen moji známi ale aj spoločnosť o čom je vlastne SOZA.
Veľkú cenu SOZA získa tento rok Marika Gombitová. Máš s ňou nejaký osobný zážitok?
Mal som možnosť sa s ňou stretnúť len nedávno keď mala koncert, ktorý bol poctou pre ňu a my sme boli pozvaní aby sme zahrali nejakú jej pieseň. To bolo po prvýkrát kedy sme sa stretli a mal som, priznám sa, dosť stres z toho, pretože som počul všeličo, že „ona je taká a taká“. Bola to však veľmi príjemná dáma a bola to pre nás veľmi krásna skúsenosť – ako nás počúvala, ako na nás pozerala, ako to vnímala. Cítil som z nej nielen skvelú speváčku, o ktorej som vedel, že ňou je, ale cítil som z nej aj silnú muzikantku. Veľmi príjemne nás to prekvapilo. Ona tou hudbou naozaj žije.
Foto: Andrea Čurná
