Román Vlny vyšiel v roku 1931 a je to jeden z vrcholov tvorby Virginie Woolfovej spolu s románmi Pani Dallowayová a K majáku. Teraz vyšiel pod značkou Odeon v edícii Svetová klasika.
Je to séria vnútorných monológov šiestich hlavných postáv Bernarda, Susan, Rhody, Louisa, Jinny a Nevilla.
Spoznávame ich útržkovite v intimite ich vnútorných monológov a sledujeme ich od detských čias, cez spoločné školské roky až po úlomky z obdobia ich stredného veku. Hoci pochádzajú z rôznych prostredí a majú veľmi odlišné osobnosti, jednako sa celý život schádzajú, rozchádzajú, pozorujú a porovnávajú.
Veľmi dôležitou je v texte tiež postava Percivala, ktorý nikdy neprehovorí, ale ktorého prítomnosť má na všetkých šiestich silný vplyv. Experimentálna forma a naoko chaotické striedanie hlasov ponúkajú len krehké oporné body. Čitateľ sa stráca pod rozčerenou hladinou textu, aby sa o pár strán vynoril v rytmickom unášaní vĺn života. Tie sa tvoria, pretvárajú, miznú, aby sa v okamihu znova vytvorili, pretvorili a opäť zmizli. Virginii Woolfovej sa tak podarilo zachytiť nielen prchavosť okamihu, ale aj pravidelný rytmus a prúdenie plynúceho času.
Román Vlny je príbeh o človeku, o ľuďoch ako takých, o rozmanitosti našich charakterov a osobností. Príbeh o jedinečnosti i každodennej všednosti, ktorá pre niekoho vyznieva fádne a nezaujímavo, no dokáže skrývať krásne a neobyčajné drobnosti, pre ktoré sa oplatí žiť.
Autorka má vycibrenú skoro každú vetu a súvetie, využíva farbisté metafory a ani neviete ako, zrazu sa necháte unášať na vlnách tohto príbehu. A čas plynie, sekundu za sekundou, striedajú sa pocity, myšlienky, obrazy a prenikáte do majstrovsky vykreslených postáv.
Virginia Woolfová
Prvý román Virginie Woolfovej Plavba vyšiel po šesťročnej práci v roku 1915. V roku 1919 vyšiel druhý román Noc a deň, ktorý je svojím poňatím, rovnako ako predchádzajúce dielo, ešte tradičným románom. V 20. rokoch sa vo Woolfovej tvorbe začal presadzovať nový, poetickejší a subjektívnejší štýl, ktorý jej umožnil vyjadriť myšlienky postáv a orientovať romány omnoho intímnejšie a introspektívnejšie. Jakubova izba bol vydaný v roku 1922, vychádzal zo života a smrti jej brata Tobyho, a tu sa prvý raz tento nový štýl presadil.
Nasledovali romány: Pani Dallowayová v roku 1925, K majáku v roku 1927 a Vlny v roku 1931. Tieto romány ju zaradili k najvýraznejším a najuznávanejším románopiscom svojej generácie. Cieľom týchto prác bolo odhalenie ženského vnútra a skúseností ako alternatívy k dominujúcemu mužskému pohľadu na svet. Zvláštnu pozíciu má román Orlando, vydaný v roku 1928, sledujúci osud hlavného/hlavnej hrdinu/hrdinky, ktorý/ktorá prechádza rôznymi dobami, od alžbetínskeho dvora až do roku 1928.
ZDROJ: Milan Bruno
