Detektívka Agathy Christie Plavý kôň z roku 1961 vyšla v slovenčine už v roku 1974 a to v populárnej edícii STOPY. Možno si na ňu spomínate. Toto vydanie je už dnes prakticky nedostupné, a tak sa vydavateľstvo Slovenský spisovateľ rozhodlo vydať knihu znovu, v novom preklade Lenky Cinkovej.
Mimochodom, vďaka tomu, že si jedna zdravotná sestra prečítala Plavého koňa, podarilo sa jej zachrániť dvojročné dieťa. Symptómy jej totiž pripomenuli príbeh Agathy Christie…
Ale o tom nižšie.
Historik Mark Easterbrook sa presťahuje do Chelsea, aby dokončil svoju novú knihu a vyrovnal sa so smútkom zo straty krstnej mamy lady Heskethovej-Duboisovej. Nečakane sa stane svedkom potýčky dvoch mladých dievčat a zakrátko jedno z nich, Thomasina Tuckertonová, náhle umrie zdanlivo prirodzenou smrťou – rovnako ako Markova krstná mama.
Thomasina a lady Heskethová-Duboisová sa, samozrejme, nepoznali, no mená obidvoch žien sa ocitli na záhadnom zozname, ktorý sa našiel u jednej z ďalších obetí. Pátranie zavedie Marka do dedinky Much Deeping, kde sa v bývalom hostinci Plavý kôň usadili tri „moderné“ čarodejnice, ktoré ovládajú čiernu mágiu a údajne vedia na diaľku privodiť niekomu smrť.
Keď sa okolo Marka a jeho pomocníčky pri pátraní Ginger Corriganovej začnú diať zvláštne veci, obaja sa zúfalo snažia nájsť logické vysvetlenie a odhaliť vraha – skôr než sa aj ich mená ocitnú na zozname…
Názov knihy Plavý kôň si Agatha Christie „vypožičala“ z knihy Zjavenia z Nového zákona – zo známej kapitoly o štyroch jazdcoch Apokalypsy – posledným z týchto jazdcov je Smrť na plavom koni.
Podobne ako v názve knihy aj v samotnom príbehu má „plavý kôň“ metaforický význam – takto sa volá bývalý hostinec, kde sa usadili tri „moderné“ čarodejnice, ktoré ovládajú čiernu mágiu a údajne vedia na diaľku privodiť človeku smrť.
„Z ich zlomyseľných činov doslova chodí čitateľovi mráz po chrbte, no spolu s hlavným hrdinom a rozprávačom príbehu Markom Easterbrookom si po celý čas musíme klásť otázku, čo je pravda a čo výmysel, a pokúšať sa nájsť logické vysvetlenie nadprirodzených javov a v konečnom dôsledku aj odhaliť nebezpečného a mimoriadne rafinovaného páchateľa,“ dodáva A.Pokorná.
Na záver jedna pikoška: Plavého koňa pokladajú znalci Agathinho diela za jednu z najdôležitejších detektívok, aké boli kedy napísané. Ak totiž platí, že „umenie napodobňuje život“, v prípade tejto knihy to bolo naopak: v 70. rokoch minulého storočia sa iba vďaka čitateľom Plavého koňa podarilo zachrániť najmenej dva ľudské životy. A to je na knihu zábavného žánru, kam sa detektívky radia, nepochybne pozoruhodný výkon.
ZDROJ: Milan Buno
