Takmer dve desiatky epizód má na konte nový podcast Folklor a city, mapujúci, ako a kde žije folklór a folklorizmus v 21. storočí. A to nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku.
Zakladateľka podcastu Marie Hvozdecká – dlhoročná redaktorka folklórnych relácií Českého rozhlasu Brno a dramaturgička folklórnej scény festivalu Maraton hudby – aktívne vyhľadáva a objavuje osobnosti, ktoré sa mu venujú a pre ktoré je ľudová kultúra inšpiráciou v ich práci, často s komunitným, environmentálnym či umeleckým presahom.
Medzi hosťami podcastu Folklor a city sa objavila rada osobností, ktoré prepájajú ľudovú kultúru s aktuálnymi spoločenskými témami, a to nielen v českom, ale aj slovenskom kontexte. Výraznú slovenskú stopu priniesla Lucia Nogová z Bratislavy, jedna z iniciátoriek protivládnych protestov folklórnej komunity na Slovensku. Ďalšou slovenskou osobnosťou je Laura Kolačkovská, etnografka, interpretka a lektorka ľudového tanca, ktorá vo svojom doktorandskom výskume skúma, ako ľudový tanec rezonuje s rytmom súčasných miest. Prostredníctvom projektu Slovenský tanečný dom v Prahe prenáša jeho energiu priamo na tanečný parket a otvára ho širokej verejnosti.
Podcast však hostil aj radu ďalších výrazných osobností: napríklad fotoreportéra Davida Sládka, držiteľa ceny Czech Press Photo, ktorý zachytáva každodennosť slovenského vidieka i protestnú kultúru Londýna; Annu Jagošovú, etnografku Národného múzea; vizuálnu umelkyňu Terezu Buškovú, ktorá z Birminghamu prepája ľudové rituály so ženskými a migračnými témami; Sáru Matůšovú, divadelnú dramaturgiňu nadväzujúcu na tradície svojho rodného kraja; alebo Helenu Továrkovú, riaditeľku Nadácie Veronica a spoluzakladateľku projektu Folklore’s not dead.
„Folklor a city sa vymyká zažitej predstave o tom, ako by mal podľa niektorých vyzerať program o folklóre. Nezobrazuje len jeho idealizovanú podobu prezentovanú na pódiách, ale snaží sa ísť do hĺbky. Do budúcnosti sa nebráni ani kontroverznejším témam, ako je nacionalizmus či homofóbia, ktoré si môžu folklór brať ako rukojemníka, za ktorého sa snažia skrývať. Podcast je však iba začiatok cesty. Cieľom je vybudovať interdisciplinárnu platformu, ktorá dostane folklór do priestoru pre medziodborovú spoluprácu a diskusiu medzi verejnosťou a odborníkmi,“ hovorí Hvozdecká.
Brno, so svojím špecifickým a historicky zakoreneným vzťahom k folklorizmu, zostáva jednou z hlavných inšpirácií projektu. V súčasnosti však slovo „city“ nadobúda čoraz viac metaforický význam – predstavuje súčasnosť a aktuálny kontext folklóru v 21. storočí. Zároveň ide o premyslenú slovnú hračku, ktorá naznačuje, že folklór nie je len tradícia, ale aj emócia – pretože práve tie v ľuďoch, ktorí sa mu venujú, často vyvoláva. Tiež slovo „folklor“ v názve je zvolené zámerne, a to aj s vedomím, že predmetom záujmu je často skôr folklorizmus – teda prenesené prvky ľudovej kultúry, ktoré sa odkláňajú od pôvodného sociokultúrneho kontextu. Autorka však pristupuje k tomuto pojmu z emického pohľadu, teda očami samotných aktérov, ktorí o sebe s hrdosťou tvrdia, že „robia folklór“. Tento prístup umožňuje zachytiť autentické prežívanie a význam, ktorý má tradičná ľudová kultúra pre jednotlivcov a komunity v dnešnej spoločnosti.„Jedným z cieľov je aj vzájomná podpora ľudí s rovnakým záujmom. Preto by som chcela zaradiť práve kurzy pre verejnosť. Pre mňa je folklórne prostredie stále ešte občas spojené s rivalitou – ten tancuje lepšie, tá má zle oblečený kroj, my sme to robili prví. To by som projektom rada trochu nabúrala. Ukázala ľuďom, že keď si vzájomne pomôžu, tak ich to obohatí,“ dodáva Hvozdecká.
Zdroj: Anna Mašátová
