Festival Pohoda je miestom, kde sa stretáva pestrá zmes hudby, emócií a ľudských príbehov. A práve tie sa často odzrkadlia aj na pódiu. Jedným z interpretov, ktorý tento rok priniesol na trenčianske letisko poriadnu dávku elegancie a charizmy, bol aj Richard Müller. A neprišiel sám – jeho koncert bol výnimočný nielen hudobne, ale aj tým, ako bol poňatý.
„Rozširujeme kapelu o Radovana ‚Vrabca‘ Ortha, o dychovú sekciu a o spevácky zbor,“ prezradil nám krátko pred vystúpením. „V tomto to bude rozdielne,“ dodáva s pokojom v hlase, ktorý ako keby odzrkadľoval aj samotnú atmosféru Pohody – nič netreba siliť, všetko plynie, ako má.
Na otázku, či má pred festivalovým koncertom špeciálne rituály, odpovedá úprimne: „Ani moc nie, táto akcia nie je žiadna výnimka, ktorá by sa vymykala z môjho štandardu.“ A predsa – keď sa postaví na pódium, nie je to len o rutine. Je to o naladení na publikum, na ten špecifický festivalový vibe, ktorý sa nedá kúpiť ani naskúšať. Ten musí jednoducho nastať.
A čo je Müllerova osobná pohoda? „Keď som doma, ležím na chrbte a prepínam televízne kanály. A ak ma na druhý deň nič iné nečaká.“ Možno trochu nefestivalové, ale o to viac ľudské. A možno práve preto pôsobí jeho prítomnosť na Pohode tak prirodzene – nie je to póza, ale pokoj, ktorý si so sebou nesie.
Aj keď spomienky na festivaly bývajú často rozmazané šumom hudby a hlukom davu, Richard si najradšej uchováva tie momenty, keď všetko funguje: „Keď sa vydarí koncert na takejto akcii, tak je to výborné. Vtedy cítite, ako ide s Vami publikum, že tú energiu, ktorú ste dali im, tak Vám vracajú späť. A to samozrejme stojí za to.“
A tak Pohoda opäť raz potvrdila svoje meno – niekedy je to o dychovej sekcii a zbore, inokedy len o obyčajnom pocite, že ste na správnom mieste. S Richardom Müllerom to tentokrát opäť vyšlo.
ZDROJ: Okulture.sk
