Nórsky polárny objaviteľ Roald Amundsen dobýjal nepreskúmané ľadové pustatiny už pred viac ako sto rokmi. Nad jeho výpravami žasol celý svet a stal sa tak legendou už za svojho života. Vypĺňal prázdne miesta na mape sveta, dobyl južný pól a ako prvý so svojimi expedíciami dosiahol obidva póly zemegule. Aký ale v skutočnosti bol Roald Amundsen?
Na to odpovedá celovečerná snímka Amundsen, ktorá ukazuje nielen dobrodružnú stránku života slávneho objaviteľa, ale odhaľuje aj jeho súkromie a komplikovanú osobnosť. Snímka približuje divákom menej známe skutočnosti zAmundsenovho života, ako bol jeho problematický vzťah s bratom Leonom alebo milostné aféry.
Režisér Espen Sandberg
Kto iný by mal vytvoriť strhujúci filmový portrét slávneho Nóra, ak nie nórsky režisér? Tvorcom filmu je Espen Sandberg, ktorý natočil aj úchvatný film Kon-Tiki o Thorovi Heyerdahlovi alebo posledných Pirátov z Karibiku. Sandberg sa nebál ani zobrazenia temnejších stránok Roalda Amundsena.
Ide už o tretí životopisný film z filmografie nórskeho režiséra Espena Sandberga, ktorého spomínaná snímka Kon-Tiki bola nominovaná na Zlatý glóbus, na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film a na divácku cenu EFA. Heyerdhala v ňom rovnako ako teraz Amundsena stvárnil talentovaný a obľúbený nórsky herec Pål Sverre Hagen. Amundsenovu poslednú životnú lásku Bess Magidsovú si zahrala americká herečka Katherine Waterstonová, ktorú diváci poznajú predovšetkým ako Tinu Goldsteinovú z filmovej série Fantastické zvery alebo Daniels “Dany” Bransonovú z filmu Votrelec: Covenant. O vizuálnu stránku sa postaral nórsky kameraman Pål Ulvik Rokseth, architektmi snímky Amundsen boli Čech Martin Kurel a Islanďan Karl Júlíusson.
Tragické aj víťazné momenty
Film Amundsen odhaľuje tragické aj víťazné momenty zo života nielen tohto vášnivého polárnika, ale aj zo života ľudí, ktorí sa s ním odhodlali vydať do nepreskúmaného ľadového kráľovstva. Snímka zachytáva aj napínavé súperenie o dobytie južného pólu s britským námorným dôstojníkom a objaviteľom Robertom Scottom,
Roald Engelbregt Gravning Amundsen bol pozoruhodnou postavou začiatku dvadsiateho storočia. Mal v sebe obrovské odhodlanie, túžbu, vytrvalosť a tvrdohlavosť, zároveň to však bol pre mnohých nenapraviteľný rojko. Dbal na poctivú prípravu a učil sa od domorodcov ako prežiť v polárnych podmienkach. Roaldovo videnie sveta sa často nezlučovalo s realitou, ktorú vnímal jeho praktický brat Leon, a tak snímka opisuje aj ich komplikovaný súrodenecký vzťah. Leon bol tým, kto sa staral o zázemie, vyjednávanie, organizáciu výprav a predovšetkým o ich náročné financovanie.
„Väčšina ľudí počula o tom fantastickom príbehu, v ktorom spolu o dosiahnutie južného pólu súperili Amundsen a Robert Scott, aj o tom, ako to celé dopadlo… Ale iba málokto tuší, kto Roald Amundsen v skutočnosti bol. Počas štyroch rokov rešerší a následných príprav sme sa dostali k niekoľkým zaujímavým informáciám z Amundsenova života a tešíme sa, že sa o tieto informácie podelíme s divákmi,“ okomentoval vznik príbehu producent snímky Kristian Strand Sinkerud.
Väčšinu dní nakrúcania v Česku
Film sa natáčal viac než 40 dní a z toho 25 strávili filmári v Česku. V snímke tak môžu diváci v nórskom kráľovskom paláci spoznať pražský Žofín, filmová Kráľovská geografická spoločnosť nemala sídlo v Londýne, ale v Průhoniciach, výpravu nevítali po návrate z ciest davy nórskych občanov v Osle, ale na pražskej náplavke, a väčšina ateliérových scén vznikla v pražských Třeboradiciach. „Mali sme vytipovaných niekoľko lokácií v Maďarsku a v Litve, ale napokon sme sa rozhodli pre Prahu. Natáčanie tam bolo úžasné. Napríklad nábrežie Vltavy presne zapadlo do nášho konceptu a dokonale zastúpilo nábrežie v Osle,“ okomentoval nórsky producent Espen Horn natáčanie scény, v ktorej sa z 200 českých komparzistov stalo v postprodukcii tisíckrát viac Nórov.
V snímke sa v role jedného z členov Amundsenovej výpravy objaví aj český herec Vojtěch Kotek, ktorý predstavuje nemeckého leteckého mechanika a polárneho letca Karla Feuchta. Herec sa dokonca na niekoľko dní vydal s filmármi na Island. Výraznú českú stopu zanechala na filme aj kostýmová výtvarníčka Michaela Horáčková Hořejší, ktorá na základe tejto filmovej práce dostala následne niekoľko ďalších ponúk v zahraničí. „Bolo fantastické sledovať tvorcov svetového formátu, s akou poctivosťou a pokorou pristupujú k práci na tomto filme. Obdivujem ich odvahu, že sa do takej ťažkej témy pustili, lebo ich pohľad na Amundsena bude určujúci na mnoho ďalších rokov,“ uviedol český producent snímky Pavel Berčík.
Hoci tvorcovia pri písaní scenára čerpali napríklad zo životopisnej knihy Tora Bomanna- Larsena, ich zámerom bolo vytvoriť vo filme vlastnú, nezávislú verziu Roalda Amundsena. A podarilo sa, snímka urobila dojem dokonca aj na vnuka Leona Amundsena – Johana Leona Amundsena, ktorý má dnes 74 rokov.
Nórsko-švédsko-česká snímka sa okrem Českej republiky a Islandu natáčala samozrejme aj v Nórsku. Pripravovala sa šesť rokov a stála 73 miliónov nórskych korún. Pracovali na nej stovky ľudí z najrôznejších profesií. Na účely natáčania musela byť napríklad vytvorená digitálna verzia vzducholode Norway či verná kópia interiéru lode Maud. Amundsenovo lietadlo, ktoré sa vyrobilo v Českej republike, bolo najskôr poslané na natáčanie na Island, potom späť do Česka a po natáčaní skončilo v múzeu v Nórsku.
Muž extrémov
Roald Amundsen bol známy ako muž extrémov. Keď išlo o plánovanie, zameriaval sa aj na najmenšie detaily. Príkladom môže byť jeho vyhlásenie, že cesta na južný pól a späť mu bude trvať 100 dní. V skutočnosti to bolo dokonca iba 99 dní! Počasie na spiatočnej ceste totiž skupine prialo natoľko, že sa výprava rozhodla ísť každý deň nad rámec naplánovaného času, a tak nakoniec do cieľovej stanice dorazila o deň skôr. Amundsen tiež neustále vylepšoval vybavenie na cestu, pretože to štandardné mu nevyhovovalo. Zásadné bolo použitie saní. Vytvoril na nich dokonca špeciálne priehradky s vekom, do ktorých sa dalo jednoducho dostať aj keď mal človek na rukách rukavice. Venoval tiež veľkú pozornosť topánkam. Snažil sa dosiahnuť maximálnu ochranu pred omrzlinami chodidiel a chcel, aby v nich bolo možné jazdiť aj na lyžiach. Každý z mužov mal so sebou náhradný pár pre prípad, že by došlo k ich poškodeniu alebo znehodnoteniu.
Na cestu si bral vždy iba štyri potraviny: pemikan (rozdrvené sušené mäso so sušeným ovocím a cukrom spojené trochou tuku), ktorý si vyrábal podľa vlastného receptu, čokoládu, sušené mlieko a sušienky. Okrem toho mal stále v zásobe mäso z tuleňov a tučniakov. Výprava jedla aj mäso zo psov, ktoré ťahali sane. Bolo bohaté na vitamíny a slúžilo tiež ako prevencia proti skorbutu.
Amundsen sa veľa naučil od domorodcov, ktorí žili v polárnych oblastiach. Ešte pred tým, ako sa vydal na svoju prvú výpravu (severozápadný prejazd), získal cenné skúsenosti o kožušinovom oblečení a použití psích záprahov od Inuitov, ktorí svoje znalosti dedili z generácie na generáciu od pradávnych čias.
Aj v samotnom filme je kladený veľký dôraz na použitie autentického vybavenia, oblečenia a rekvizít. „Je to skoro ako byť doma v obývačke,“ povedal jeden z hercov, keď stál v snehu zabalený od hlavy po päty v kožušinách a okolo neho pobehoval tím filmárov, ktorým v nízkych teplotách drkotali zuby.
Napriek tomu sa nie vždy podarilo pred kamerou vytvoriť mrazivé polárne prostredie. Keď vlani v marci priletel celý štáb natáčať na Island, kde mala byť treskúca zima, sneh už nenašli. Jednoducho sa oteplilo. A tak sa snehová pokrývka dotvorila až v postprodukcii…
V každom prípade bude divák iste príjemne prekvapený. Citlivý a verný pokus o zachytenie dobovej atmosféry dokonca vyústil do toho, že Múzeum Fram na polostrove Bygdøy západne od Osla odkúpilo množstvo filmových rekvizít do svojej novej múzejnej expozície.
Dvojhodinový film Amundsen prichádza do slovenských kín 26. decembra 2019. Príďte sa pozrieť na strhujúci príbeh jedného z najväčších Nórov. „Sledovať na veľkom plátne život tých, ktorí sa stali legendami, je ako by sme cez zväčšovacie sklo pozorovali komplikovanosť ľudskej rasy v kocke,“ hovorí režisér filmu Espen Sandberg.
ZDROJ: Stanislava Borská, Bonton Film SK
