Po Freddie Mercurym a Eltonovi Johnovi dostala svoj skvelý hraný filmový pomník aj ďalšia hudobná legenda. A tak po zástupcoch rocku a popu si prostredníctvom filmového príbehu s príznačným názvom RESPECT môžeme priblížiť aj históriu soulu. Nepochybujem, že v Amerike môže osloviť desiatky milióny ľudí nielen z černošskej komunity, v našich zemepisných šírkach to bude zrejme podstatne menšinovia záležitosť – ak si porovnáme Arethu Franklin s jej britskými kolegami.
Názov filmu je symbolický vo viacerých rovinách. Aretha si musela vydobyť rešpekt voči sebe nielen voči svojmu otcovi, voči svojmu prvému manželovi a v závere filmového príbehu aj voči hudobnému producentovi Jerry Wexlerovi, ktorý nedôveroval jej zámeru nahrať čisto gospelový live album. Rešpekt si musela doslova vybojovať z pohľadu ľudských práv v Amerike celá černošská komunita a Aretha sa stala jedným z hudobných symbolov tohto boja previazaná aj s jej najväčším symbolom Martinom Lutherom Kingom.
Mňa, ako belošského Stredoeurópana, zaujali dva momenty. Po prvé, skutočnosť, že najviac násilia (fyzického aj psychického) počas svojho života zažila Aretha od mužov svojej vlastnej komunity – vrátane vo filme len jemne naznačeného faktu, že jej prvé dve tehotenstvá a pôrody sa viažu k veku 12-15 rokov. Tým druhým momentom je spôsob vyznávania svojej náboženskej viery prostredníctvom extaticky pôsobiacich omší a náboženských stretnutí v kostoloch, ktoré dávajú prirodzený priestor pre neuveriteľný a nádherný hudobný prejav – v tomto prípade Arethy.
Akokoľvek na Stredoeurópana to môže byť až prehnane emotívne – všetko pozitívne prebíja skvelá hudba a božský hlas. Navyše v interpretácii fenomenálnej Jennifer Hudson, ktorú si už za svojho života Aretha vybrala ako svoju filmovú predstaviteľku. Oscary, Zlaté glóbusy a aj iné filmové ceny majú svojho veľmi horúceho favorita. Výborne jej sekundujú aj predstavitelia troch hlavných mužských rolí – Forest Whitaker (už po tretí raz bola Jennifer jeho filmovou dcérou) v úlohe jej charizmatického, ale psychicky despotického otca, Marlon Wayans ako jej majetnícko-násilnícky manžel Ted White a Marc Maron ako jej producentsko-manažérsky (znovu)objaviteľ Jerry Wexler. Pôvodom z JAR pochádzajúcej režisérky Liesl Tammy sa jej filmový debut vydaril.
Film aj skvele dokumentuje, že napriek fenomenálnemu talentu si na svoj úspech musela počkať. Po dvoch desiatkach vo svojej podstate neúspešných singlov a deviatich rovnako málo úspešných albumoch. Až album číslo 10 (I Never Loved a Man), kde ju producent Jerry Wexler nechal prejaviť sa nielen ako “iba” skvelú speváčku, ale ako ozajstnú osobnosť v hudobnom i tom najosobnejšom slova zmysle. A výsledkom bola skvelá séria albumov, ktoré Arethe priniesli zaslúžený titul Lady Soul. Film má svoje herecké a aj hudobné highlighty – pre mňa určite skladby Ain’t No Way, Respect a aj finálová Amazing Grace. Titulková verzia Natural Woman s archívnym zábermi Arethy Franklin počas jej vystúpenie v Kennedy Center je už tá fantastická čerešnička na záver.
Kto by si ho mal pozrieť – všetci fanúšikovia hudby zvanej soul až po najmladšiu generáciu reprezentovanú po interpretačnej stránke trebárs Arianou Grande. A ktokoľvek, kto nebude dokáže dať za pravdu známemu veršu z pesničky Honzu Nedvěda o tom, že “holky těžší to maj” – obzvlásť ak ide o černošku, ktorá vyrastá bez mamy v Amerike 50-ych rokov. A ktorá, nádherným hudobným spôsobom, dokázala zhmotniť slovo termín pre (nielen) ženy tak dôležitý – Respect.
P.S.: Ten, vo filme tiež len naznačený, dokument o nahrávaní živého gospelového albumu Amazing Grace nakrúcal v roku 1972 oscarovský režisér Sydney Pollack. Len pri nakrúcaní nepoužíval klapku a tak sa nepodarilo v predpokladanom čase zosynchronizovať zvuk s obrazom 16 kamier. Stalo sa tak až takmer 40 rokov neskôr a samotný film mal premiéru až po smrti Arethy Franklin v roku 2018. Na Slovensku sa premietal jediný raz na jeseň 2019 v rámci skvelého cyklu Music & Film, ktorý už veľa rokov v bratislavskom kine Lumiére pripravuje Miro Ulman.
P.P.S. film má 144 minút a to bol pre kiná skrátený z pôvodnej trojhodinovej dĺžky – tak už teraz sa teším na director’s resp. extended cut na blu-ray.
hodnotenie 7/10
