„Je to obrovská radosť vidieť ako Atmosféra za tie roky vyrástla,“ zhodli sa viacerí účinkujúci vrátane Jany Kirschner, ktorá na festivale vystúpila už štvrtýkrát. Atmosféra je festival, ktorý sa nesnaží rásť do šírky, ale do hĺbky svojej vlastnej existencie. Odohráva sa na malebnej lúke neďaleko Hontianskych Nemiec, na ktorej sa každoročne počas troch augustových dní spoločne zabávajú deti, psy, rodičia i dôchodcovia, a fungujú v absolútnej symbióze. Všetky tieto bytosti totiž tvoria empatický navzájom poprepájaný ekosystém: nie sú to len návštevníci, ktorí si kúpili vstupenku, ale práve oni a ich vzájomné fungovanie sú headlinerom dvanásteho ročníka.
Ako už avizoval manifest uvedený v bulletine festivalu: „Skutočné čaro života nespočíva v jeho výnimočnosti, ale naopak, v jeho všednosti.“ A keď sa tieto na prvý pohľad všedné okamihy spoja v jednom priestore do jedného celku, vytvoria niečo magické a až hmatateľne krásne – vytvoria Atmosféru: festival, ktorý dáva každému svojmu návštevníkovi možnosť spoznať a precítiť svoju hodnotu.
Skupina Para, ktorá v piatok odohrala nezabudnuteľný koncert, často na svojich vystúpeniach hovorí: „Nemáme veľa vecí, ale jedno máme určite – najlepších fanúšikov.“ A toto platí aj o Atmosfére, ktorá má skvelý realizačný tím, výbornú dramaturgiu a úžasných dobrovoľníkov. No to, čo ju robí atmosférickou a jedinečnou, sú práve jej návštevníci. Vďaka nim si človek znovu uvedomí, že tou najlepšou menou je obyčajná ľudskosť: skrytá v úsmeve, v podaní rúk, v objatiach, v detskom smiechu či tanci.
„Keď ti niekto ponúkne na koncerte, aby si šla pred neho, lebo si nižšia. Keď sedíš na lúke a užívaš si skvelé koncerty, bez ohľadu na to, kto v tej chvíli hrá. Keď vidíš spiace dieťa a podvedome stíšiš hlas. Keď sa s tebou dá do reči cudzí človek a obohatí ťa niečím novým… – toto všetko je Atmosféra. Náš mikrosvet, ktorý tvoríme spoločne. Nie je žiadne my a vy. Sme len my všetci. Spolu. Ďakujeme, že sme si po dvanásty krát vytvorili tú svoju – nezabudnuteľnú sféru vzájomného porozumenia a radosti,“ teší sa z aktuálneho ročníka hlavná organizátorka Gretka Pavlovová.
Dni, ktoré splynuli v jeden happening
Tohtoročný program bol pestrý a farebný ako lúka, na ktorej sa celý festival uskutočnil. Do Hontianskych Nemiec zavítali po prvýkrát aj interpreti z Veľkej Británie – Daudi Matsiko a Caoilfhionn Rose. Obaja si festival užili a podobne ako i ďalší interpreti sa neskrývali len v backstage, ale pohybovali sa voľne po celom areáli, fotili sa s fanúšikmi, počúvali svojich kolegov a kochali sa krásami, ktoré Atmosféra a jej okolie ponúka.
Jana Kirschner pred odohratím emotívnej piesne Malá zem z jej ostatného albumu vyslovila: „Môj muž žije v inej krajine, kde žijem spolu s ním a našimi deťmi, ale poviem vám, to, čo dostanete doma, to nedostanete nikde inde na svete.“ Nasledoval veľký aplauz. Ľudia tlieskali a viacerí z nich si práve v tom momente uvedomili, že Atmosféra sa za dvanásť rokov stala domovom, do ktorého sa radi vracajú.
A ako hodnotia Atmosféru tí, ktorí na ňu prišli po prvýkrát? „O Atmosfére som každý rok počul doteraz len samé chvály. Tento rok sme jej dali šancu a už teraz viem, že je to láska na celý život,“ napísal Michal, ktorého doplnila Alka: „Môj úplne prvý festival v živote. Ďakujem, že to bolo také nádherné, čarovné, emočné, že som vďaka vám spoznala aj iný rozmer hudby, ľudí.“ Ďalšia z prvonávštevníčok Michaela prišla na festival so svojou rodinou: „Boli sme prvýkrát a prvýkrát v trojici s našim synčekom. Pri vstupe sme mali s manželom slzy v očiach z toho krásneho priestoru. Ďakujeme na stokrát – jeden čarokrásny časopriestor.“
Spomienky, ktoré neblednú
Atmosféra ponúkla multižánrový program pre všetky vekové kategórie, počas ktorého sa nielen diskutovalo (Nadácia Orange: Spájajú nás technológie alebo rozdeľujú?, Denník N: Život po kampani s Ivanom Korčokom, Čo bude s médiami s Michalom Kovačičom), hralo divadlo (Divadlo Nude: Samson), učilo tancovať (Škola ľudového tanca s Morongovcami), jedlo (Komunitný ukrajinsko-slovenský bruch s Artpole a Mier Ukrajine), pozorovali sa hviezdy a popritom všetkom sa aj spomínalo.
Počas vystúpenia Roberta Pospiša a Martina Sillaya zaznela pieseň Helpless z legendárneho albumu Deja Vu od Crosby, Stills, Nash & Young. Práve túto dosku totiž zbožňoval Peter „Ižďo“ Iždinský – muž s veľkým srdcom, dlhoročný podporovateľ a zberateľ umenia a držiteľ rádu „dobrý človek“, ktorý náhle skonal pár dní pred festivalom. Hudobníci mu skladbou vzdali hold a poďakovali za všetko, čo nielen pre nich nezištne spravil.
Po tomto vystúpení nasledoval pod Dubom ďalší špeciálny koncert, ktorý bol venovaný špeciálnemu človeku: Stanke Apfelovej. „Vitajte opäť u nás, to boli prvé slová, ktoré sme počuli od člena festivalového tímu v areáli. Aj takéto drobnosti robia Atmosféru Atmosférou. Ďakujeme za opätovné pozvanie a za to, že sme mohli spoločne spomínať na našu Stanku. Bol to krásny víkend na krásnom mieste s krásnymi ľuďmi,“ zhodli sa členovia skupiny Toddler Punk.
Atmosféra už po dvanásty krát ukázala, že slušnosť je nákazlivá a že každý magický moment je ešte viac hodnotnejší i magickejší, keď ho máte, s kým zdieľať. Pokiaľ hudba ľudí spája, tak Atmosféra ľudí prehlbuje, scitlivieva a popri tom všetkom im dáva možnosť precítiť svoju jedinečnosť.
ZDROJ: Marek Kučera
