Tohtoročnou témou 17. medzinárodného festivalu animácie Fest Anča je nočná mora. V súlade s ňou uvedie na festivale kolekciu klasických krátkych animovaných filmov aj Slovenský filmový ústav (SFÚ). V pásme pod názvom Radosti a starosti sa predstaví deväť filmov zo zbierok SFÚ, v ktorých panujú obavy, frustrácia, úzkosť, apatia, totalita a jedno bezprizorné bábätko. MF animácie Fest Anča sa uskutoční v dňoch od 25. do 30. júna.
Medzinárodný festival animácie Fest Anča je jediný slovenský multimediálny festival zameraný na animovaný film, predovšetkým pre dospelého diváka. Jeho cieľom je zvyšovať povedomie o animovanom filme ako o plnohodnotnej umeleckej forme a vzdelávať o rôznych podobách animácie. Výber filmov v programe každoročne podlieha spoločnej téme. Tento rok sa ňou stala nočná mora. Podľa organizátorov festival ponúkne filmy, ktoré rozprávajú o rovnováhe medzi dobrom a zlom, o rôznych formách útlaku, manipulácie, ale aj o viere, samote či démonoch v spoločnosti i priamo v nás. Výber prináša rôzne uhly pohľadov na témy nebezpečia a útočiska, sna a reality či lásky a nenávisti.
Pravidelnou súčasťou programu festivalu Fest Anča je aj výber filmov zo zbierok Národného filmového archívu Slovenského filmového ústavu. Aj tento rok ho pripravila Lea Pagáčová, programová kurátorka SFÚ pre animovaný film. Pásmo inšpirované hlavnou festivalovou témou charakterizuje slovami, že „snívame o tom, že naše úsilie má zmysel – či už v pracovnom alebo v súkromnom živote. Chceme, aby naša práca prinášala výsledky. Starostlivo si budujeme partnerské vzťahy, vychovávame deti a kvalitne trávime voľný čas. Angažujeme sa vo verejnom živote a podieľame sa na lepšej budúcnosti. Posúvame sa vpred a veríme, že po nás niečo dobré zostane. Niektoré sny však zostanú nenaplnené, niektoré sa zmenia na nočné mory.“
Vybrané filmy v pásme SFÚ nazvanom Radosti a starosti predstavujú mozaiku životov, v ktorých sa zrkadlia temné stránky bytia. „Pri výbere filmov som sa inšpirovala tohtoročnou témou festivalu a uvažovala som nad tým, aké miesto majú nočné mory v našich životoch. Vo väčšine prípadov zrkadlia naše obavy a strach, negatívne skúsenosti, stelesňujú ponuré predstavy o budúcnosti,“ hovorí Pagáčová. „V zbierkach SFÚ je pomerne výrazná stopa filmov, ktoré sa dajú zameniť za skutočné nočné mory. Napriek spoločnému motívu však pásmo obsahuje pestré zastúpenie výtvarných štýlov aj žánrov a jeden z filmov je dokonca primárne určený detským divákom.“
Kolekciu tvoria film Ondreja Slivku Celina (1989) o oráčovi, ktorý sa márne snaží vyorať novú brázdu v ľudskom myslení, paródia Vlastimila Herolda na využívanie voľného času Sobotienka ide (1972) a bájka Blcha a slon (1983) Ivana Popoviča, ktorá v satirickom zveličení pranieruje ľudskú vlastnosť ovládať násilím druhého. Diváci ďalej v kolekcii uvidia príbeh o trampotách jedného úradníka Telefón (1984) od Júliusa Hučka, experimentálny film o tragédii ľudskej zloby Oko (1968) Juraja Bindzára a film Bábätko v kasárni (1989) Penča Kunčeva, ktorý zobrazuje dobrodružstvá malého bábätka vo vojenskom priestore. Kolekciu dopĺňa satira o deformovaných rodinných vzťahoch pri výchove detí Pomník (1987) Olega Makaru-Kalmáryho, filmová báseň Ikebana (1968) Jozefa Povrazníka, ktorá poukazuje na históriu lásky ženy, a napokon film Stavba (1988) Iva Hejcmana o veľkých tragédiách, ktoré sa odohrávajú v tieni podradných udalostí. Program sa premietne v sobotu 29. júna 2024 v Mestskom divadle Žilina a osobne ho uvedie Lea Pagáčová.
ZDROJ: Simona Nôtová
